Reprezentačný tréner bežcov na lyžiach Ján Valuška: Treba mať dostatok pozitívnej energie

Reprezentačný tréner bežcov na lyžiach Ján Valuška priviedol Alenu Procházkovú k víťazstvu v pretekoch Svetového pohára (SP) vo Whistleri 2009, čo bola generálka na ZOH vo Vancouveri. Ide o doteraz posledné prvenstvo v elitnej súťaži bežcov na lyžiach pre Slovensko. Rovnako sa pričinil o ďalšie Procházkovej pódiové umiestenia v pretekoch SP a o jej výsledky v top 10 na majstrovstvách sveta (MS). Svoju zverenku viedol na všetkých zimných olympijských hrách (ZOH) od Turína 2006 po Pjongčang 2018. Do budúcna by chcel vychovať jej nasledovníkov. Momentálne sa slovenská reprezentácia v behu na lyžiach pripravuje na MS v nemeckom Oberstdorfe, ktoré sa začnú na budúci týždeň. Viac o Jánovi Valuškovi i o slovenskom bežeckom lyžovaní sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Ján Valuška sa narodil 24. augusta 1962 v Kordíkoch. Odmalička mal vzhľadom na svoje rodisko blízko k behu na lyžiach. Pôsobil aj ako biatlonista v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Následne sa opäť vrátil k bežeckému lyžovaniu najprv ako pretekár a postupne ako tréner. Zúčastnil sa ako tréner na ZOH v Turíne 2006, vo Vancouveri 2010, v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018. Podieľal sa na víťazstve Aleny Procházkovej v šprinte klasicky v rámci pretekov Svetového pohára v kanadskom Whistleri 2009 a dovedna na jej šiestich pódiovým umiesteniam v zápoleniach tejto kategórie. Na majstrovstvách sveta sa pod jeho vedením dostala spolu päťkrát do elitnej desiatky. Valuška pôsobí ako tréner v LK Slávia Ekónom Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica a zároveň zastáva pozíciu predsedu klubu.

Ako ste sa dostali k športu?

Vyrastal som na Kordíkoch pri Banskej Bystrici, kde sú kvalitné podmienky pre beh na lyžiach. Je to v tejto oblasti typický šport. Dostal som sa na bežky, pričom som súťažil v mládežníckych kategóriách. Postupne som „presedlal“ na biatlon.

Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Pôsobil som ako biatlonista dva roky v ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Následne som opäť prešiel k behu na lyžiach. Venoval som sa diaľkovým behom v rámci pretekov Euroloppet a Wordloppet. Štartoval som za klub LK Slávia Ekonóm Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica. V ňom som ako tréner až dodnes. Rovnako zastávam pozíciu predsedu klubu.

Bola vaša cesta k trénerstvu priamočiara?

Po aktívnej kariére som začal pracovať s mladými pretekármi ako tréner. Najskôr som absolvoval bakalárske štúdium trénerstva na Prešovskej univerzite. Na magisterskom stupni som navštevoval Filozofickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore trénerstvo.

Vaša najvýraznejšia zverenka je Alena Procházková. Ako sa s ňou spolupracuje?

Trénoval som ju v klube od pätnástich rokov. Postupne sme sa dostali do juniorskej reprezentácie a následne sme sa „prebojovali“ do reprezentácie dospelých. Pripísala si viacero úspešných výsledkov už na majstrovstvách sveta juniorov, kde sa dokázala presadzovať vo svetovej špičke. V roku 2007 sa v šprinte stala majsterkou sveta do 23 rokov. Na desaťkilometrovej trati vtedy skončila na štvrtom mieste. V rovnakom roku obsadila siedmu priečku v tímovom šprinte na majstrovstvách sveta v japonskom Sappore. Odvtedy sa postupne dokázala prepracovať medzi širšiu svetovú špičku.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Podarilo sa nám vyhrať preteky Svetového pohára vo Whistleri 2009, čo je určite jeden z najkrajších výsledkov. Má to pravdepodobne najväčšiu hodnotu. V šprinte v nórskom Trondheime bola druhá a okrem toho štyrikrát stála na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára. Pódiové umiestenia sú z môjho pohľadu určite najkvalitnejšie. Na majstrovstvách sveta v Osle 2011 skončila Alena šiesta v šprinte.

Beriete inšpiráciu od niektorého z trénerov?

Určite som čerpal inšpiráciu od rôznych trénerov, ale nejaký vyhranený vzor nemám. Skôr som sa snažil si vziať niečo od trénerov, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky. Sú to kouči zo severských krajín ako Nórsko či Švédsko. Samozrejme, aj naši tréneri boli pre mňa inšpirácia. Spomenul by som Jana Ilavského či Gusta Schlanka z Banskej Bystrice. Trénerská história bežeckého lyžovania v Česko-Slovensku bola bohatá. Spolu s Ivom Hudáčom sme nastúpili slovenskú cestu. Pokračovali sme v tradícii, hoci Ivo viacmenej v zahraničí. Ja som ostal na Slovensku pri ženskom tíme.

Zúčastnili ste sa od Turína 2006 po Pjongčang 2018 na štvoro ZOH. Aké spomienky na ne máte?

Začínali sme s Alenou na ZOH v Turíne, kde sme si pripísali umiestenia do 30. miesta. Popravde, zimné olympijské hry nám nevyšli podľa predstáv. Najväčšie šance mala vo Vancouveri, vtedy však ochorela. Bol to zlom v Aleninej kariére, pretože potom sa jej zdravotné problémy ešte skomplikovali. Rok predtým tam vyhrala preteky Svetového pohára, takže sme očakávali lepšie výsledky. Nakoniec z toho bolo 19. miesto. Nie je to síce zlé, ale chceli sme viac. Skôr sa nám darilo na majstrovstvách sveta, na ktorých sa štyrikrát „prebojovala“ do elitnej desiatky. S odstupom času si to vážime ešte viac. Vzhľadom na domáce podmienky sme však počas každej účasti na ZOH spravili maximum.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Olympijské hry sú najväčší sviatok pre športovcov i trénerov. Je to veľká motivácia sa tam dostať. Účasť na nich však prináša aj veľké napätie. Každý tréner chce s pretekárom dosiahnuť čo najviac. V priebehu štyroch rokov sa na to pripravujete a nemusí to vyjsť podľa predstáv. Niekedy musíte „prekúsnuť“ chvíle sklamania, ktoré treba počas ďalších štyroch rokov „stráviť“. Musíte ísť ďalej.

Mohli by ste nám z pozície hlavného trénera priblížiť pomery v slovenskom bežeckom lyžovaní?

Alenka sa snaží ešte stále „ťahať“ bežecké lyžovanie na Slovensku. Je tam veľká výkonnostná diera, čo sa týka mladých pretekárov. Robí, čo sa dá. Jasné, už je náročnejšie dosahovať významné úspechy. Ešte vždy však dokáže byť z môjho pohľadu prínos pre bežecké lyžovanie. Momentálne nemáme náhradu, ktorá by za ňu mohla nastúpiť. Bude to ešte určitý čas trvať, kým vychováme novú generáciu. V mužskej kategórii to vyzerá v podstate rovnako. Od éry Ivana Bátoryho a Martina Bajčičáka tam nevyrástla taká výrazná osobnosť. U mužov je diera oveľa väčšia už niekoľko rokov.

Vidíte budúcnosť slovenského behu na lyžiach pozitívne?

V našich podmienkach je náročné vychovať kvalitných pretekárov. Bežecké lyžovanie bolo dosť dlho finančne poddiferencované. Čo sa týka podmienok, nedá sa to porovnávať so svetom. O to to máme náročnejšie, ak sa pozrieme na náš šport. Nemáme poriadnu dráhu pre beh na kolieskových lyžiach, na ktorej by sa štandardne dalo pripravovať. Zatiaľ sa nám nepodarilo na to získať financie, ktoré by mohol štát uvoľniť. Momentálne sme prakticky bez zastrešenia športového centra, ako sú VŠC Dukla alebo Športové centrum polície. Sme síce v Národnom športovom centre, kde však aktuálne fungujeme skôr symbolicky, hoci máme diagnostické a metodické zabezpečenie. V minulosti, keď sme tam začínali s Alenou, sme však mali okolo seba kvalitný realizačný tím. Momentálne tam sú mladí pretekári. V našej asociácii nefunguje odborné zabezpečenie na rozdiel napríklad od Nórov, čo „zaspalo“ na Slovensku. Vidím veľký priestor na zlepšenie.

Dala by sa aktuálna situácia nejakým spôsobom zlepšiť?

Už minulú sezónu sme sa snažili utvoriť mládežnícky tím, v ktorom sme sa venovali systematickému tréningu. Vzhľadom na to, že náš zväz je aktuálne v problémoch, tak sme mohli realizovať centralizovanú prípravu len do Vianoc. Od Nového roku máme zastavené financovanie. Dá sa povedať, že pretekári fungujú odvtedy individuálne, čo sa týka tréningového procesu. Je to veľká škoda. Dúfam, že sa situácia dá na správnu mieru. Následne by sme mohli pokračovať v nastolenej príprave. Podľa mňa ide o jedinú šancu, ako „stiahnuť“ talenty. Takým spôsobom by sa dalo začať s nimi pracovať na vyššej úrovni. Na základe kvalitného systému by sa pretekári mohli začať presadzovať na svetovej úrovni. Vo vytrvalostných športoch však treba pracovať dlhodobo, päť až desať rokov.

V čom naopak vidíte pozitíva v podmienkach pre váš šport?

V predchádzajúcom ročníku sa podmienky zlepšili. Vďaka novému Zákonu o športe sa na rozdiel od minulosti vo väčšej miere začala financovať príprava mládeže, čo hodnotím veľmi pozitívne. Ak sa to bude vyvíjať týmto smerom, tak to môže pomôcť behu na lyžiach aj do budúcna.

Beh na lyžiach je náročný aj na servis, ktorý sa dá označiť ako alchýmia. Dá sa v slovenských podmienkach zvládať pripravovať lyže na vysokej úrovni?

Počas uplynulých rokov sme fungovali s Čechmi, čo sa týka servisu. Je to „kolos“, na ktorý potrebujete viacero odborníkov. Keď nemáte k dispozícii päť-šesť ľudí, tak sa nedá kvalitne otestovať, či navoskovať lyže. To je pre nás plus, že sme spoločne s Čechmi. Dokonca oni majú momentálne svoj servisný kamión, ktorý kúpili od Švajčiarov. Ide už o vyšší komfort. Všetky veľké lyžiarske krajiny majú servis na top úrovni. Jedna strana je počet ľudí a druhá materiálne zabezpečenie. Keď sa pretekár nedostáva pravidelne do elitnej tridsiatky, tak ho limituje materiál. Len náročne sa dostane k najlepším lyžiam, čo ovplyvňuje vo veľkej miere výkon.

Uplynulé obdobie vo veľkej miere ovplyvnila pandémia nového koronavírusu. Ako hodnotíte doterajší priebeh sezóny?

V uplynulých ročníkoch sme sa s Alenou venovali aj pretekom na kolieskových lyžiach, v ktorých sme trikrát po sebe vyhrali celkove Svetový pohár. Samozrejme, nie je to olympijská disciplína, ale musíte mať na zisk veľkého glóbusu kvalitnú výkonnosť. Spravili sme kus dobrej práce. Prípravu sme mali nastavenú aj smerom k týmto pretekom, no vzhľadom na pandémiu koronavírusu zrušili letnú sériu. Dosť nám aktuálna situácia skomplikovala taktiež nedávny tréningový proces, pretože po októbrovej príprave na Dachsteine Alena ochorela na COVID-19. Liečila sa mesiac doma. Dosť nás to zabrzdilo. Stále sa jej prejavujú problémy s dýchaním, aj vzhľadom na chronické komplikácie. Ako som spomínal, od Nového roku sme bez štátnej podpory, ktorú sme dostávali od asociácie. Neabsolvovali sme ani Tour de Ski. Pripravovali sme sa len doma. Otestovali sme na pretekoch Svetového pohára vo Švédsku, na ktoré sme cestovali z plnej prípravy. Nebol to však úplne veľký prepad.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Pred majstrovstvami sveta v nemeckom Oberstdorfe sa budeme na základe nariadení pripravovať v rakúskom Ramsau. Zrušili nám aj preteky Svetového pohára v českom Novom Meste na Morave, pretože Nemci zaradili Česko na „čiernu listinu“. Rovnako je to aj pri Slovensku, takže sme museli ísť preč, aby sme mohli štartovať na svetovom šampionáte bez absolvovania karantény. Dúfam, že sa nám to podarí zvládnuť. Horšie je na tom Ján Koristek, ktorému sa vyskytli v rodine pozitívni na nový koronavírus. Ten sa nachádza v karanténe. Neviem, či vôbec stihne absolvovať majstrovstvá sveta.

Stanovili ste si ciele na majstrovstvách sveta v Oberstdorfe?

Hlavný zámer máme uspieť v šprintoch a v tímových šprintoch. Pre nás bude hodnotný každý individuálny výsledok do tridsiateho miesta. S tým by sme boli spokojní. Ak by sa dievčatá dostali v tímovom šprinte do prvej šestnástky, tak by sme to hodnotili v momentálnej situácii pozitívne. S Alenou Procházkovou bude v tejto disciplíne štartovať na majstrovstvách sveta Barbora Klementová.

Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?

Treba vytrvať, pretože výsledky v behu na lyžiach neprídu za rok-dva, niekedy možno ani za štyri. Ide o vytrvalostný šport. Výsledky sa dostavujú po dlhoročnej drine. Samozrejme, musí ich to baviť. Treba mať dostatok pozitívnej energie aj v „covidovej“ dobe, čo nie je jednoduché. Momentálne však vidím v Kremnických horách, kde sa pohybujem, obrovské množstvo ľudí na bežkách. To som ešte nikdy doteraz nevidel. Bežkujú sa rodiny s deťmi, čo je pozitívum. Možno aj to zlé nám prinesie niečo dobré. Decká sa azda budú viac venovať takisto bežeckému lyžovaniu. Je to zdraviu prospešný šport, ktorý človek vykonáva v prírode. Získavate odolnosť a imunitu. Verím, že bežecké lyžovanie prispeje do budúcna k pozitívnemu vývoju detí a mládeže.