Reprezentačný tréner stolných tenistov Jaromír Truska sa pričinil o zisk miestenky Wanga Janga na olympijské hry v Tokiu, čo sa mu podarilo na nedávnom kvalifikačnom podujatí v katarskej Dauhe. Prakticky istú účasť pod piatimi kruhmi má na základe renkingu aj miešaný pár Barbora Balážová a Ľubomír Pištej, ktorí čakajú v podstate už len na potvrdenie miestenky. Truksa zažil so svojimi zverencami aj úspešné európske hry v bieloruskom Minsku pred dvoma rokmi, z ktorých si naši stolní tenisti odniesli štvrté miesto v miešanej štvorhre a Wang Jang bol piaty. Jaromír Truksa by rád priviedol slovenských stolných tenistov k výraznému úspechu na vrcholnom podujatí. Viac o jeho kariére a o slovenskom stolnom tenise sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Jaromír Truksa sa narodil 26. októbra 1971 v českých Valticiach. Od útleho detstva mal blízko športu. Napokon sa rozhodol pre stolný tenis. Reprezentoval Slovensko na viacerých vrcholných podujatiach a spolu s Valentinou Popovovou získal v roku 1994 bronz v miešanej štvorhre na majstrovstvách Európy v Birmighame. Ako tréner sa podieľa na významných úspechoch slovenského stolného tenisu. Na II. európskych hrách v Minsku 2019 priviedol Barboru Balážovú a Ľubomíra Pišteja k štvrtému miestu v miešanej štvorhre a Wanga Janga k piatej pozícii vo dvojhre. Pod jeho vedením si pripísali Adam Brat a Adrián Špánik striebro vo štvorhre na juniorských majstrovstvách Európy v rovnakom roku v portugalskom Gondomare. Truksa pôsobí ako reprezentačný tréner slovenských stolných tenistov a je spolu s Balážovou a Pištejom podporovaný aj zo strany Športového centra polície.

Aká bola vaša cesta k športu?

Dá sa povedať, že to bolo náhodou. Chcel som chodiť na šachy, ale boli ďaleko od domu. Po ceste sa nachádzal športový areál v Poštornej u Břeclavi. S kamarátom sme sa rozhodli, že budeme hrať stolný tenis. Odmalička som však mal k športu blízko.

Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Nedostatočná. (úsmev) Mal som cieľ byť majster sveta. Podarilo sa mi získať len jeden bronz z majstrovstiev Európy v miešanej štvorhre spolu s Valentinou Popovovou v britskom Birminghame 1994. Vo svetovom rebríčku som sa najvyššie nachádzal na 68. mieste. Pre niekoho by možno bola takáto méta nedosiahnuteľná. Mal som vyššie ciele, ale viac sa mi nepodarilo dosiahnuť.

Dostali ste sa k trénerstvu priamočiaro?

Stolný tenis je môj život. Nerozmýšľal som síce od začiatku, že by som sa stal trénerom, avšak prirodzene som sa k tomu dostal. Už ako starší hráč som odovzdával rady mojim mladším spoluhráčom. Moja prvá skutočná trénerská skúsenosť bola, keď som trénoval malé detičky v Karlovej Vsi. Do mojej skupiny patrili deti, ktoré mali vyššie ambície. Vôbec som netušil, že sa mi bude tak dobre komunikovať aj s rodičmi. Bola to zo začiatku šoková terapia. Napokon sa mi to zapáčilo a strávil som tam dva roky.

Čerpáte inšpiráciu od niektorého z trénerov?

Počas mojej aktívnej kariéry som bol otvorený radám, poznatkom či pripomienkam všetkým trénerov i hráčov. Nedá sa povedať, že by som mal trénerský vzor. Skôr idem svojou cestou. Vyzdvihol by som však spoluprácu s Alešom Svitákom v stredisku vrcholového športu v Ostrave. Aj vzhľadom na moju pozíciu stále komunikujem so zahraničnými trénermi. Menia sa technika i postupy. Náš šport sa v uplynulom období prakticky celý zmenil. Musíte stále vyvíjať aktivitu na zlepšovanie. Samozrejme, vychádzate aj z osvedčených poznatkov, avšak určite v súčasnosti môžeme pociťovať v stolnom tenise vo veľkej miere moderné prvky.

Vyzdvihli by ste niektoré úspechy v rámci vašej trénerskej kariéry?

Niekoľkokrát sme sa na vrcholných podujatiach dostali pred medailové brány na Európskych hrách, majstrovstvách sveta, či na európskom šampionáte. Považujem to za úspech, ale niektorí ľudia mi vyčítajú, že sme nepriniesli cenný kov. Pred štyrmi rokmi som vstupoval do zväzu ako člen výkonného výboru v pozícii predsedu komisie športovej reprezentácie. V tom čase som sa nebál povedať, že ciele máme jasné. Chceme získať medaily. Zatiaľ sa nám to podarilo len vo štvorhre na majstrovstvách Európy do 21 rokov v portugalskom Gondomare 2019 vďaka Adamovi Bratovi a Adriánovi Špánikovi. Adam Brat bol po zranení a fyzicky to s ním ešte nevyzeralo najlepšie. Napriek tomu som podstúpil risk a nominoval som ho. Keby to bol výbuch, tak si to „zlíznem“. Vyšlo to. Podieľal som sa na niektorých medailách, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo v kategórii dospelých.

Stanovili ste si ciele do budúcna, ktoré by ste chceli naplniť?

Verím, že tento rok by sme mohli dosiahnuť na cenné kovy na niektorom z vrcholných podujatí. Vo štvorhre by to mohli byť Balážová s Pištejom, Balážová s Matelovou či Pištej s Karakaševičom. Máme na to kvalitu a dosť eventuálnych šancí. Chceli by sme rovnako dobre obstáť na olympijských hrách. Pracujeme na tom niekoľko rokov. Treba si za tým ísť.

Na II. európskych hrách v bieloruskom Minsku skončil miešaný pár Barbora Balážová s Ľubomírom Pištejom na štvrtej priečke. Wang Jang obsadil piate miesto. Aké máte spomienky na toto podujatie?

V princípe išlo o úspešné podujatie. Balážová s Pištejom aj Wang si pripísali kvalitné výsledky. Wang bol jednu loptičku od semifinále a skončil v elitnej osmičke. Už tam si mohol zabezpečiť miestenku na OH v Tokiu, pretože z prvých štyroch tam postupovali medailisti. Štvrté miesto mixu hodnotím veľmi pozitívne. Po skvelých výkonoch sa dostali do semifinále. Zo zápasu o tretie miesto napokon odchádzali s prehrou. Celkový dojem bol dobrý, ale záverečné zápasy prehrali. Bol to najhorší deň môjho športového života. Brali sme to ako veľkú športovú tragédiu, keď sa nám nepodarilo dosiahnuť vytúžené ciele. Po krátkej diskusii sme sa však z toho dostali.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Nedostal som sa tam ako hráč, ale nejako mi to neprekážalo vzhľadom na to, že kvalifikácia na ne je skutočne veľmi náročná. Označil by som ju dokonca za nespravodlivú, pretože v olympijskom „pavúku“ musia mať zastúpenie všetky krajiny. Európsky stolný tenis je veľmi silný. Z môjho pohľadu nedostáva dostatok miesteniek na to, aby sa tam dostali všetci najkvalitnejší hráč. Ako tréner mám vzhľadom na olympijské hry zodpovednosť voči mojim zverencom. Beriem to ako veľký cieľ dostať sa tam a uhrať na nich dobrý výsledok.

Mohli by ste nám popísať z pozície hlavného trénera spoluprácu v rámci slovenskej stolnotenisovej reprezentácie?

Som na špici reprezentácie, a tak treba byť niekedy diplomat. Nie je to vždy jednoduché. Veľa vecí by som niekedy v tejto pozícii zrealizoval iným spôsobom. V niektorých prípadoch treba hľadať vzhľadom na rozdielne názory aj kompromisné riešenia. Nič nie je čierno-biele. Z niektorých zamotaných situácií musíte vedieť „vykorčuľovať“ a snažiť sa priniesť to najlepšie. V reprezentácii je to o medziľudských vzťahoch. Či už ide o hráčov, trénerov, alebo aj funkcionárov.

Vidíte budúcnosť slovenského stolného tenisu pozitívne?

Pred desiatimi rokmi som povedal, že ju nevidím vo svetlých farbách. Teraz by som môj výrok zmenil. Momentálne máme veľmi dobrý systém od mládeže až po dospelých. Samozrejme, keby sme mali ešte viac trénerov, tak by to bolo lepšie. To však stojí aj na mne, pretože pôsobím taktiež ako lektor. Rovnako deti musia mať väčšiu motiváciu. Teraz je pandemická situácia zlá práve pre ne, pretože sa mnohé z nich vzhľadom na ňu musia rozhodnúť, či vôbec budú pokračovať. Pracujú na tom aj naši mládežnícki tréneri, aby sme nemali veľký odliv detí. Keď sa nám podarí vychovať talenty, tak máme perspektívu do budúcna.

Mohli by ste zhodnotiť podmienky, čo sa týka vášho športu?

Keď som bol hráč a na začiatku mojej trénerskej kariéry, tak vždy bol problém nedostatok peňazí. Teraz disponujeme dostatočnými dotáciami zo strany štátu. Využili sme ich na to, aby sme vytvorili kvalitný systém. Ide napríklad o Národné stolnotenisové centrum v Nitre a v Bratislave, kde môžu najlepší hráči trénovať spolu. Na Slovensku sa nachádza aj ďalších niekoľko menších stredísk, v ktorých dokážeme „zachytiť“ talentovaných hráčov. Aj tréneri majú možnosť profesionálne pracovať, v čom sme sa v porovnaní s minulosťou posunuli. Z jednej strany sú dôležité financie, ale z druhej je to vo veľkej miere o kolektíve. Čím má väčšiu silu, tým viac sa môžu hráči „potiahnuť“ medzi sebou. Viem si predstaviť, že aj v prípade krízy by boli hráči ochotní pracovať na sebe ďalej a zlepšovať sa.

Wang Jang získal na olympijskom kvalifikačnom turnaji v katarskej Dauhe miestenku na OH do Tokia. Ste s uplynulým obdobím spokojný?

Išli sme do Dauhy na tri turnaje. Z toho boli dva prípravné pod novou organizáciou WTT. Tretí bola samotná kvalifikácia na olympijské hry. Išlo o pomerne náročný pobyt, pretože prakticky až po roku sme mali vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu možnosť štartu na medzinárodnom podujatí. Museli sme dodržiavať veľmi prísne protipandemické opatrenia. Necítili sme sa v „bubline“ príliš komfortne. Nazval by som to dokonca ako luxusné väzenie. Nemohli sme okrem iného využívať verejné priestory hotela, ani všetky výťahy. Strávili sme tam mesiac a nesloboda nevplývala na nás príliš dobre. Nakoniec sme to však dobre zvládli. Po striedavých výsledkoch na jednotlivých turnajoch sa nám podarilo, že Wang postúpil do Tokia. Prekrylo to všetky negatíva.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Dúfam, že sa približne o mesiac uskutoční ďalšia olympijská kvalifikácia v Portugalsku. Mali by tam štartovať Pištej, Balážová a Kukuľková. Mali by sa pokúsiť o zisk ďalších olympijských miesteniek. Maximálne sa z našich môžu kvalifikovať pod päť kruhov dvaja muži a dve ženy. Okrem kvalifikačného podujatia môžu naši postúpiť na OH aj na základe rebríčka. Vzhľadom na to by mohla mať istotu štartu Balážová. Pištej je „na hrane“. V miešanej štvorhre je prakticky na sto percent splnený cieľ. Už čakáme len na oficiálne potvrdenie miesteniek na základe renkingu. Čo sa týka Wanga, mal by ešte štartovať na ďalších dvoch májových turnajoch WTT v Číne. Predstaví sa tam 32 najlepších z rebríčka. On je prvý náhradník. Vieme, že tam jeden-dvaja hráči v dôsledku zranení nebudú štartovať. Preto by sa tam mal dostať. Zatiaľ však nepoznáme na základe momentálnej situácie presný program týchto podujatí. Hráči, ktorí pôsobia v zahraničí, budú štartovať aj v ligových súťažiach. Koncom júna nás čakajú majstrovstvá Európy jednotlivcov vo Varšave. To by mala byť posledná previerka pred olympijskými hrami v Tokiu.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Treba aj napriek súčasnej situácii vydržať. Čo nás nezabije, to nás posilní. Pri športe vyznávate zdravý životný štýl. Môžete spoznávať veľa zaujímavých krajín a nových ľudí. Či už hráte stolný tenis, alebo sa venujete inému športu, je to veľmi dobré. Som srdcom športovec a vždy budem šport odporúčať.