Tréner bratov Žampovcov Roman Murín: Naši reprezentanti robia Slovensku dobré meno

Člen trénerského štábu bratov Žampovcov (Adama, Andreasa a Tea) Roman Murín mladší stojí v pozadí ich úspechov uplynulé tri sezóny. Najstarší z tria Adam ukázal predovšetkým v minulom ročníku progres v  obrovskom slalome. Skončil siedmy v pretekoch Svetového pohára v Santa Caterine a ôsmy na majstrovstvách sveta v Cortine d´Ampezzo. Vďaka tomu štartuje pravidelne v elitnej tridsiatke. Bratia Žampovci sa pod vedením triumvirátu Tomáš Žampa, Roman Murín a Matej Kutlík počas aktuálnej sezóny predstavia na zimných olympijských hrách v Pekingu, kde by chceli dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Viac sa o Romanovi Murínovi i o slovenskom zjazdovom lyžovaní dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Roman Murín sa narodil 17. septembra 1995 v Martine. So športom začal vďaka rodičom, ktorí sa aktívne venovali zjazdovému lyžovaniu, neskôr sa jeho otec Roman stal známym trénerom. V ranom veku hrával aj ľadový hokej. Ako športovec sa predstavil na zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Liberci 2011 a na zimných olympijských hrách mládeže (ZOHM) v Innsbrucku 2012. Študoval trénerstvo zjazdového lyžovania a kondičné trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Uplynulé tri roky pôsobí ako tréner bratov Žampovcov. V predošlej sezóne sa pričinil  o siedme miesto Adama Žampu v  pretekoch Svetového pohára v talianskej Santa Caterine a o ďalšie popredné umiestenia v seriáli SP, vďaka ktorým sa kvalifikoval aj na finálový obrovský slalom. Zaslúžil sa okrem iného aj o jeho ôsmu priečku v rovnakej disciplíne na tohtoročných majstrovstvách sveta v Cortine d´Ampezzo. Murín je zamestnaný ako tréner vo VŠC Dukla Banská Bystrica.

Ako ste sa dostali k športu?

Priviedol ma k nemu otec, ktorý bol tréner. Pochádzam z lyžiarskej rodiny, pretože obaja moji rodičia súťažne lyžovali. Rozhodli sa, že budem v tom pokračovať. Od troch rokov som sa venoval lyžovaniu. Do piatej-šiestej triedy na základnej škole som popritom hrával aj hokej. Potom už „vyhralo“ lyžovanie.

Spomínate si rád na vašu športovú kariéru?

Nepovedal by som úplne, že som bol vrcholový športovec. Do osemnástich rokov som však mal lyžovanie na prvom mieste, čo sa týka povinností. Potom prišli zranenia. Na dva roky ma to zabrzdilo a návrat už nebol podľa predstáv. Keď som nastúpil na vysokú školu, tak som chodil na preteky len zopárkrát za rok.

Vtedy ste sa rozhodli začať s trénerstvom?

Rok som študoval trénerstvo lyžovania na FTVŠ UK v Bratislave. Potom som prestúpil na odbor kondičné trénerstvo, čo ma viac bavilo.

Spolupracujete s Tomášom Žampom, ktorý dosiahol ako tréner viacero úspechov. Vnímate ho ako svoj vzor?

Matej Kutlík aj ja sme s „veľkým“ lyžovaním začali až pri bratoch Žampovcoch. Tomáš Žampa nám ukázal množstvo veci a naučil nás veľmi veľa. Trénovať pretekárov, ktorí štartujú v pretekoch Svetového pohára, je niečo úplne iné ako nižšie úrovne.

Akú máte úlohu v trénerskom štábe bratov Žampovcov?

Ja s Matejom Kutlíkom pôsobíme ako tréneri a staráme sa o športovú stránku. Svatopluk Kovář je servisman a Viliam Štinčík sa stará o fyzioterapiu. Celé to zastrešuje Tomáš Žampa, ktorý trénuje aj najmladšieho Tea. Dozerá na to, aby všetko fungovalo. Medzi naše úlohy patria aj vybavovanie ubytovania či príprava tréningových tratí. Pred pretekmi si ideme prehliadnuť trať, či pripravujeme časomery. Počas pretekov sa snažíme reportovať situáciu na trati, aby chalani zvládli krízové brány. Po ukončení kola si zhodnotíme, ako išli a čo potrebujeme zlepšiť v druhej jazde.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Určite medzi ne patrí Adamovo siedme miesto v pretekoch obrovského slalomu Svetového pohára v talianskej Santa Caterine. Vďaka tomu si pripísal najlepšie umiestenie v tejto disciplíne v kariére. Celkove sme vtedy zažili skvelý víkend, pretože dvakrát skončil v elitnej desiatke. Na základe toho si vyjazdil aj kvalitné štartové číslo, z čoho môže čerpať až doteraz. Pozitívne hodnotím aj jeho ôsme miesto na majstrovstvách sveta v Cortine d´Ampezzo, kde predviedol vynikajúcu druhú jazdu. To vnímam pravdepodobne ako najväčší úspech mojej doterajšej trénerskej kariéry. Zaslúžil sa však o to celý tím.

Čo by ste chceli dosiahnuť v rámci trénerskej kariéry?

V tejto sezóne nás vo februári čakajú zimné olympijské hry v Pekingu. Sústredíme sa na nich  na preteky v obrovskom slalome, v ktorých budeme chcieť dosiahnuť veľmi dobrý výsledok. Verím, že to môže vyjsť podľa predstáv.

Ešte ako pretekár ste sa zúčastnili na zimných olympijských hrách mládeže v Innsbrucku 2012. Aké spomienky na ne máte?

Išlo o najväčšie podujatie, na ktorom som sa zúčastnil ako športovec. Rok predtým som sa predstavil na zimnom EYOF v Liberci, avšak ZOHM sú predsa len o dosť významnejšie podujatie. Boli to tretie zimné olympijské hry, ktoré sa konali v tomto meste. Skutočne išlo o profesionálne zorganizované podujatie. Z môjho pohľadu žiadne iné mesto by to nepripravilo tak skvele ako Innsbruck. Dokončil som tam super-G na 18. mieste. Vypadol som v pretekoch v kombinácii i v obrovskom slalome. Na slalom som nenastúpil pre zranenie kolena.

Znamenajú pre vás olympijské hry najviac vo svete športu?

Je to najväčšie športové podujatie na svete. Každý športovec sa tam chce dostať. Aj keď sa vám to podarí ako trénerovi, tak to vnímam ako veľký úspech.

Spolupracuje sa s bratmi Žampovcami bez komplikácií?

S chalanmi sa poznáme veľmi dlho, pretože som s nimi súťažil. S Andreasom sme často spolu chodili na tréningy, preteky i na sústredenia. Máme spolu s oboma kamarátsky vzťah. Na jednej strane to môže byť dobré, ale v niektorých situáciách to môže byť nevýhoda. Rešpekt si musíte vybudovať iným spôsobom v porovnaní s tým, ak by ste boli od nich starší.

Vidíte budúcnosť slovenského zjazdového lyžovania vo svetlých farbách?

Talenty sú vždy, avšak stále ide o podporu zo strany zväzu alebo zo strany štátu. Ak ju nemáte, tak sa veľmi náročne presadí aj talentovaný pretekár. Uvidíme, ako sa skončí situácia s národnými zväzmi. V každom prípade, keď skončí Petra Vlhová, tak tam bude medzera. Rovnako to vidím aj v mužskej kategórii po ukončení kariéry bratov Žampovcov. Adam už nie je najmladší, čo sa týka veku vrcholového športovca. Po nich badám „priepasť“. V každom prípade úspechy môžu prísť len vtedy, ak sa rodičia nebudú musieť v takej veľkej miere podieľať na financovaní zjazdového lyžovania.

V čom je z vášho pohľadu problém vo vašom športe?

V porovnaní s vyspelým lyžiarskym svetom nemáme dostatočné podmienky na tréning. Nemôžeme sa vyrovnať Rakúšanom alebo Talianom. Oni sa napríklad bez problémov dostanú na akýkoľvek domáci ľadovec. My za prípravou na ľadovci musíme cestovať viac ako tisíc kilometrov, čo stojí nemalé finančné prostriedky. V rýchlostných disciplínach sa s nimi už vôbec nemôžeme porovnávať. Obdivujem všetkých slovenských pretekárov, ktorí sa venujú zjazdu a super-G. Pomohlo by, ak by sa vybudovalo stredisko, kde by mali bez problémov možnosť trénovať mladí pretekári. Často sa stáva, že môžu trénovať len v skorších ranných hodinách. Potom sa už musia pobaliť a prenechať miesto komerčnej prevádzke strediska.

Nájdete aj pozitíva, čo sa týka slovenského zjazdového lyžovania?

Sú to jednoznačne výsledky. Napriek všetkým negatívam ich naši reprezentanti dosahujú a robia Slovensku dobré meno v lyžiarskom svete. Na Slovensku síce nelyžuje málo detí, no podpora pre ne je menšia.

Ako hodnotíte úvod lyžiarskej sezóny?

V úvodných pretekoch obrovského slalomu v Söldene Adam bodoval. Nemal však pred nimi ešte dostatočne natrénované. Verím, že v ďalších pretekoch do konca decembra ukáže svoju disponovanosť. Som presvedčený, že ukáže schopnosť jazdiť na vyšších pozíciách. V uplynulom týždni sme sa vrátili zo Švédska, kde sme trénovali pred ďalším priebehom sezóny. Mali sme tam super sparingpartnerov. Trénovali sme s domácimi Švédmi a s Nemcami. Teraz sa pripravujeme v talianskom stredisku Alta Badia na zjazdovke, kde sa pred Vianocami uskutočnia preteky Svetového pohára.

Aké plány máte smerom k ZOH v Pekingu?

Najbližšie budú Adam s Andreasom štartovať počas víkendu vo francúzskom Val d´Isére. Do konca decembra nás čaká trojo pretekov Svetového pohára. Celkove máme v programe len sedmoro pretekov Svetového pohára v obrovskom slalome, čo je v porovnaní s minulosťou oklieštené. Dovedna päť z nich absolvujeme do ZOH v Pekingu. Najbližší mesiac bude kľúčový z hľadiska toho, aby si chalani vylepšili štartové čísla smerom k ZOH. V januári sa ešte presunieme do švajčiarskeho Adelbodenu a potom sa budeme mesiac pripravovať na olympijské súťaže. Tréningové obdobie strávime pravdepodobne v Taliansku. Začiatkom februára chceme cestovať do Pekingu, kde Adam a Andreas nastúpia v slalome, obrovskom slalome a v tímovej súťaži.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Ak majú radi lyžovanie, nech sa nevzdávajú. Výsledky časom určite prídu.