Tréner lukostrelcov Vladimír Hurban mladší: Denisu chcem ešte minimálne raz priviesť pod päť kruhov

Lukostrelecký tréner Vladimír Hurban mladší sa podieľal na zisku miestenky pre Denisu Baránkovú na OH v Tokiu, na ktorých v kvalifikácii skončila v slovenskom juniorskom rekorde dvanásta. V následnej eliminácii nestačila v prvom kole na Estónku Reenu Parnatovú. Hurban je stále aktívny aj ako športovec a pred dvoma rokmi sa predstavil na Európskych hrách v Minsku. V tokijskej výprave figuroval vo veku 25 rokov ako najmladší tréner. Viac o Vladimírovi Hurbanovi i o slovenskej lukostreľbe sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Vladimír Hurban sa narodil 14. marca 1996 v Bratislave. S lukostreľbou začal ako deväťročný. Vyštudoval športový manažment na University of Edinburgh v škótskom Edinburghu. Slovensko okrem iného reprezentoval na európskych hrách v Minsku 2019, na ktorých sa predstavil v súťaží jednotlivcov a v mixe. Trénerstvu sa začal venovať postupne a kombinuje ho s aktívnou kariérou. Na olympijských hrách v Tokiu viedol Denisu Baránkovú, ktorá v kvalifikácii 12. miestom so 655 bodmi utvorila slovenský juniorský rekord. Hurban je členom Lukostreleckého klubu Bratislava.

Lukostreľbe sa venuje v rôznych pozíciách aj váš otec Vladimír. Ako ste sa dostali k tomuto športu?

Bolo to pred šestnástimi rokmi na dovolenke v Turecku. Mali sme to v rámci rekreačného programu. Odvtedy sa lukostreľbe začala venovať celá rodina.

Ste stále aktívny aj ako športovec. Vnímate svoju kariéru pozitívne?

Beriem ju ako jednu z úspešnejších, čo sa týka slovenských pomerov. Podarilo sa mi štartovať na Európskych hrách. Stal som sa majstrom Európy v terénnej lukostreľbe a získal som v nej aj bronzovú medailu. Od roku 2011 som stálou súčasťou jednotlivých reprezentácii.

Dá sa kombinovať trénerstvo so súťažným športom?

Momentálne rozmýšľam o tom, ako ďalej so aktívnou činnosťou. K trénerstvu som však mal blízko už od detstva, pretože sme mali vlastný klub. Pomáhal som v ňom neustále, keď som mohol. V roku 2014 som odišiel študovať športový manažment na University of Edinburgh. Zároveň som mohol popri škole strieľať z luku, pretože tam mali veľmi dobrý športový program. O lukostreľbe som sa v Škótsku naučil ešte viac. Po návrate z Edinburghu som začal pracovať ako tréner v našom klube.

Máte nejaký športový vzor?

Ako idol vnímam hráča snookeru Ronnieho O´Sulllivana, ktorý je naozaj geniálny. Musí pri tomto športe veľakrát „bojovať“ s vlastnou hlavou, avšak dokáže zo seba vyťažiť najviac.

Vyzdvihli by ste niektorý z vašich trénerských úspechov?

Dlhodobo pôsobím najmä pri juniorskej reprezentácii, ktorej najvýraznejšou osobnosťou je Denisa Baránková. Skvelý výsledok dosiahla na tohtoročných majstrovstvách Európy dospelých v Antalyi, kde si pripísala bronz. Dostala sa aj na olympijské hry v Tokiu, na ktorých skončila v kvalifikácii dvanásta v slovenskom juniorskom rekorde. Vážim si však aj každodenné malé úspechy.

Čo by ste chceli dosiahnuť v trénerskej kariére?

Najskôr by som bol rád, keby sa mi podarilo získať späť trénerskú licenciu, ktorú mi odobrali. Mal som štatút trénera od predošlého vedenia zväzu. Následne prišlo na čelo asociácie iní ľudia, ktorí sa rozhodli pozastaviť mi licenciu. Predložili mi podmienky, ktoré som mal splniť. Tie som splnil. Činovníci zväzu sa však rozhodli, že s tým nič neurobia. Uplynulý rok a pol oficiálne nie som tréner, hoci som figuroval v tejto pozícii aj na OH v Tokiu a denne sa podieľam na príprave športovcov. Do budúcna by som chcel Denisu ešte minimálne raz priviesť pod päť kruhov.

Už ako športovec ste sa zúčastnili napríklad na Európskych hrách v Minsku 2019. Páčilo sa vám toto podujatie?

Bolo skvelé byť jeho súčasťou. Ide o multišportové podujatie. V minulosti som sa predstavil aj na univerziádach, takže ma to až tak nezaskočilo. Zažijete úžasnú atmosféru, v ktorej sa výborne strieľa. Jednoducho niet čo dodať.

Pozdávala sa vám atmosféra na OH v Tokiu?

Japonci skutočne olympijské hry zorganizovali veľmi dobre, hoci sa uskutočnili v „bubline“. Pristupovali k tomu veľmi zodpovedne, čo sa týka protipandemických opatrení. Od ľudí, ktorí sa zúčastnili na otváracom ceremoniáli, viem, že atmosféra na ňom bola vzhľadom na neúčasť divákov oveľa komornejšia v porovnaní napríklad s EH v Minsku.

Beriete olympijské hry ako niečo výnimočné v kariére športovca či trénera?

Ide o vrchol, avšak kvalifikácia na ne je v našom športe veľmi špecifická. V lukostreleckej časti štartuje len 64 strelcov. Ak si to porovnáme s majstrovstvami sveta, tak tam súťaží 216 štartujúcich celkove v oveľa vyššej kvalite. Z druhej strany myšlienka solidarity je v tom smere veľmi dôležitá, pretože ň šancu sa tam majú dostať lukostrelci z celého sveta. Olympijské hry sú z môjho pohľadu trošku spojené aj s komerciou.

Spolupracuje sa s Denisou Baránkovou bez problémov?

To určite nie. (smiech) Aby som bol úprimný, relatívne dlhšie ju trvá presvedčiť, keď chceme spraviť nejakú technickú zmenu. Musím ju nastaviť na to, že daná vec jej pomôže v zlepšení. Stretávame sa miestami aj s nedostatkom financií, čo musíme niekedy kompenzovať v tréningovom procese. Vidím tam rôzne úskalia.

Sú podmienky pre lukostreľbu na Slovensku dostatočné?

Ak pracujete v mládežníckych kategóriách kvalitne, tak sa dokážete udržať na vrchole relatívne dlho. Musím povedať, že zväz má uplynulých osem rokov pomerne dobre nastavený systém. Hoci možno nie sme úplne finančne lukratívny šport, pokiaľ sa už dostanete do reprezentácie, tak viacero podujatí vám uhradia. To hodnotím pozitívne. Na základe toho, že sa tomuto športu venuje relatívne málo ľudí, tak máte veľkú šancu prebojovať sa do reprezentácie.

Ako ste si naplánovali úvod sezóny, čo sa týkalo prípravy smerom k zisku olympijskej miestenky?

Nastaviť prípravný proces na olympijské hry bolo v celku náročné. Tento rok sme ešte nemali istú miestenku. Strieľali sme o ňu až v máji na majstrovstvách Európy, na ktorých sa nám ju podarilo získať. Ešte predtým počas koronakrízy sme sa viac sústredili na silovú prípravu. Denisa často trénovala online doma. V marci sme sa začali zúčastňovať na zahraničných súťažiach, ktoré boli povolené oveľa skôr ako na Slovensku. Vedeli sme, že Denisa potrebuje zosilnieť ako športovkyňa. Techniku zvládala viacmenej bez problémov, vzhľadom na to sme sa chceli zamerať na fyzickú stránku.

Venovali ste sa po istote štartu pod piatimi kruhmi špeciálnej príprave?

Keď už získala miestenku, tak stále bola pred nami možnosť „vybojovať“ miesto v Tokiu pre náš tím. Samotné predolympijské obdobie už bolo plné súťaží. Pomohol nám aj škótsky tréner, s ktorým spolupracujeme. Mohli sme absolvovať aklimatizačnú prípravu v Národnom športovom centre, kde nasimulovali v špeciálnej komore podmienky podobné Tokiu. To Denise naozaj pomohlo. V dejisku sa už vzhľadom na počasie cítila ako „ryba vo vode“.

V kvalifikácii na OH v Tokiu Denisa skončila dvanásta, čo predpovedalo šancu na dobrý výsledok. V prvom kole eliminácie vypadla s Estónkou Parnatovou. Ako hodnotíte výkony vašej zverenky?

Kvalifikáciu hodnotím výborne, pretože Denisa zastrieľala osobný rekord. V eliminácii sme sa chceli dostať medzi šestnásť najlepších, čo vtedy vyzeralo nádejne. Bol to reálny cieľ, avšak Denisa v prvom kole nebola hlavou úplne prítomná. Nestrieľala najlepšie, čo sa dá povedať dokonca aj o víťaznej Estónke. V podstate Denisa spolu nastrieľala rovnaký počet bodov, no prehrala 6:4. Spočiatku som pociťoval bolesť, avšak v konečnom dôsledku to vnímam ako dobrú skúsenosť. Verím, že o tri roky v Paríži to bude lepšie.

Vidíte budúcnosť slovenskej lukostreľby aj v súvislosti s Denisiným predstavením v Tokiu vo svetlých farbách?

V kontexte Denisinho výsledku v Tokiu aj s ohľadom na aktuálne zloženie juniorskej reprezentácie si myslím, že na najbližších zopár rokov vyzerá budúcnosť pekne. Máme k dispozícii jednu z najlepších generácii, ktorá stále rastie. Ak si to dokážu udržať, máme sa na čo tešiť v najbližších piatich až desiatich rokoch.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Máme v pláne štartovať na sérii súťaží v rámci majstrovstiev Slovenska. Z nich prejdeme plynule na majstrovstvá Európy v terénnej lukostreľbe, ktorá má blízko k lovu. Súťaží sa v lese, máte pred sebou rôzne úlohy a strieľate z rozličných vzdialeností. Denisa sa pokúsi získať miestenku na Svetové hry, ktoré sa uskutočnia na budúci rok v americkom Birminghame.

Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?

Aby neváhali a otvorili stránku Slovenského lukostreleckého zväzu. Môžu si nájsť najbližší klub a kontaktovať ho. Myslím si, že momentálne je pokrytie klubmi na dobrej úrovni. V podstate všade na Slovensku sa nájde kvalitný oddiel, ktorý sa o deti postará.