Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov Róbert Petrovický: Treba na sebe tvrdo pracovať

Róbert Petrovický má za sebou úspešnú športovú kariéru, počas ktorej sa stal v Göteborgu v roku 2002 majstrom sveta v hokeji. Slovensko reprezentoval aj na zimných olympijských hrách (ZOH) v Lillehammeri 1994, Nagane 1998 a v Salt Lake City 2002, kde mal úlohu vlajkonosiča a kapitána našich hokejistov. Nastúpil vo všetkých elitných hokejových ligách. Po ukončení aktívnej činnosti v roku 2016 v drese Dukly Trenčín sa v tomto klube stal asistentom hlavného trénera Miloša Holaňa. Následne pôsobil v rovnakej pozícii v Slovane Bratislava a pri slovenskej hokejovej reprezentácii.

„Zlatý chlapec“ Slovensko viedol ako hlavný kouč na uplynulých dvoch majstrovstvách sveta juniorov v hokeji (MSJ). Na nedávnom juniorskom svetovom šampionáte v kanadskom Edmontone si náš tím pripísal ôsmu priečku a predviedol viacero kvalitných výkonov. Viac o Róbertovi Petrovickom i o slovenskom hokeji sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Róbert Petrovický sa narodil 26. októbra 1973 v Košiciach. Vrcholovú kariéru odštartoval v Dukle Trenčín, kde v roku 1992 získal česko-slovenský titul. V rovnakom roku ho draftoval klub NHL Hartford Whalers v 1. kole z 9. miesta. Okrem tohto tímu hral v kanadskom-americkej NHL za Dallas Stars, St. Louis Blues, Tampa Bay Lightning a New York Islanders. Slovensko reprezentoval na ZOH v Lillehammeri 1994, Nagane 1998 a v Salt Lake City 2002, kde bol vlajkonosič výpravy a kapitán hokejovej reprezentácie. V roku 2002 sa v Göteborgu stal majstrom sveta v hokeji. Reprezentačnú kariéru ukončil po piatich účastiach na svetových šampionátoch (štyrikrát A-kategória MS, raz B-kategória MS) v roku 2008. Pôsobil vo všetkých elitných hokejových súťažiach, okrem NHL aj v AHL, KHL, vo švédskej, fínskej, českej i vo švajčiarskej najvyššej lige. Aktívnu kariéru zavŕšil v roku 2016 ako kapitán v drese materskej Dukly Trenčín. Následne v nej začal pôsobiť v pozícii asistenta trénera po boku Miloša Holaňa. Potom rovnaký post zastával aj v Slovane Bratislava. Na svetových šampionátoch v Dánsku 2018 a na Slovensku 2019 bol asistent hlavného trénera Craiga Ramsayho. Petrovický je od roku 2019 až do súčasnosti hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie do 20 rokov.

Vaša športová kariéra bola bohatá a úspešná, keďže ste okrem iného získali zlato na majstrovstvách sveta v Göteborgu 2002. Nastúpili ste aj v elitných hokejových ligách NHL, AHL, KHL, vo švédskej či fínskej najvyššej súťaži. Spomínate si celkove na vašu aktívnu činnosť s radosťou?

Spravil som pre ňu veľa od mladého veku. Prešiel som si rôznymi mládežníckymi kategóriami a dostal som sa k seniorskému hokeju. Potom som sa rozbehol k profesionálnej kariére. Keď som bol malý chlapec, tak som o tom sníval. Vždy som mal rád hokej, a to stále pretrváva. Mám krásne spomienky na zimné olympijské hry a na zisk titulu majstra sveta. Rád si však spomínam na celú športovú cestu a kariéru. Presúval som sa z jedného miesta na druhé a hral som s mnohými chlapcami. Spolupracoval som s veľkým množstvom ľudí. V každom klube som bojoval. Samozrejme, vždy som mal cieľ zahrať si v reprezentácii. To sa mi tiež splnilo. Snažil som sa nechať na ľade pre národný tím maximum, čo bolo v mojich silách.

Počas hráčskej kariéry ste štartovali na ZOH v Lillehammeri 1994, Nagane 1998 a v Salt Lake City 2002, kde ste boli vlajkonosič a kapitán hokejového tímu. Aké spomienky máte na zimné olympijské hry?

Mal som možnosť zúčastniť sa na niekoľkých. Každé z nich boli iné a mám na ne krásne spomienky. Rád si spomínam na atmosféru. Som rád, že som mal príležitosť tam byť a odovzdať maximum pre Slovensko. Nedá sa o tom hovoriť stručne, pretože spomienok sa vynára veľa.

Čo pre Vás znamená pojem olympijské hry?

Olympijské hry sú sen každého športovca. Želám každému športovcovi, aby bol zdravý a dostal príležitosť reprezentovať svoju krajinu pod piatimi kruhmi.

Bola vaša cesta k trénerstvu priamočiara alebo ste k nemu „dokráčali“ postupne?

Po ukončení aktívnej kariéry som sa dostal k trénerstvu v Trenčíne, keď sa stal hlavným trénerom Miloš Holaň. Oslovil ma, či by som chcel byť jeho asistent. Vtedy sa to rozbehlo. Samozrejme, popri tom som navštevoval školu, aby som mohol disponovať trénerskou licenciou.

Súvisiace

Čo chutí Tatarovi? Na Slovensku vyje celý salaš, fastfoody nevyhľadáva

Čítajte >

Na uplynulých dvoch svetových šampionátoch ste spolupracovali ako asistent s Craigom Ramsaym. Váš svokor je bývalý úspešný reprezentačný tréner Vladimír Vůjtek. Čerpáte inšpiráciu od nich, prípadne od iných trénerov?

Inšpirujem sa celkove od viacerých trénerov. Keď nastali zmeny v Trenčíne, mal som možnosť pôsobiť s Jozefom Turekom. Pokračoval som v Slovane Bratislava s Milošom Říhom ako jeho asistent. Rovnako som bol na lavičke s Eduardom Dankovcom. V ďalšej sezóne som mal možnosť spolupracovať s Vladom Országhom. Vďaka tomu som sa zlepšoval. Absolvoval som dvojo majstrovstiev sveta pod Craigom Ramsayom, čo bola veľmi dobrá škola. Dá sa povedať, že Craig je skvelý mentor. Človek sa od neho veľa naučí, čo sa týka trénerskej činnosti. Pokúšam sa využívať v mojej práci poznatky a skúsenosti, ktoré som od neho získal.

Hoci ste ešte mladý kouč, dosiahli ste viacero úspechov. Ktoré z nich si vážite najviac?

Keď ste tréner, každú sezónu a každý deň ide o namáhavú prácu. Uplynulé majstrovstvá sveta juniorov boli najčerstvejšia skúsenosť. Potešila ma predvedená hra a chlapci „zabojovali“. Zanechali dobrý dojem. Myslím, si že práca s nimi bola skvelá. Je to o tímovej práci celého realizačného tímu. Všetci sme pracovali ako jeden tím.

Stanovili ste si nejakú métu v rámci trénerskej kariéry?

Povedal by som, že som ešte stále mladý tréner. Pokúšam sa každý deň zlepšovať a posúvať ďalej. Verím tomu, že budem mať možnosť pokračovať a uplatniť sa v trénerskej práci. Chcem sa učiť. Vďaka skúsenostiam z tréningov, zápasov a podujatí budem môcť napredovať. Dúfam, že to takto pôjde ďalej.

Nedávno ste sa vrátili z majstrovstiev sveta juniorov v kanadskom Edmontone. Ako ste vnímali, že svetový šampionát sa konal v „bubline“ a bez divákov?

Celé majstrovstvá sveta boli špecifické. Uskutočnili sa s tým, že sme museli splniť všetky podmienky, ktoré boli veľmi prísne vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu. Všetko sme tomu podriadili. Napríklad išlo o samotnú prípravu, ktorú sme absolvovali vo Zvolene. To nám umožnil Slovenský zväz ľadového hokeja. Mali sme tam skvelé podmienky a spravili sme pre úspech maximum. Keď sme prišli do Kanady, samozrejme, prísne opatrenia pokračovali. Svetový šampionát nám vyšiel aj z pohľadu dodržiavania opatrení. Boli sme v tom veľmi zodpovední. S tým sme tam cestovali. Nemali sme žiadne problémy, čo nás veľmi potešilo. Všetko sa z našej strany zrealizovalo za daných okolností tak, ako sa malo. Aj vďaka tomu sme mohli ísť do boja o zisk bodov v každom zápase.

Ste spokojný s výsledkom a najmä s herným prejavom tímu?

Myslím si, že všetci chlapci spravili maximum pre výsledok. Zakladali sme si na hodnotách. Chceli sme hrať tímovo. Z môjho pohľadu sme sa tomu všetci podriadili. Podľa mňa sme mali dobrý vstup do turnaja a hrali sme kvalitné zápasy. Niektoré nám však výsledkovo nevyšli. Odohrali sme náročné stretnutia proti Nemcom a Fínom, keď sme natrafili na veľmi zdatných súperov. Bolo z toho ôsme miesto, ale s predvedenou hrou a s prístupom panuje celkove spokojnosť. Spravili sme všetko, čo bolo v našich silách. „Bojovali“ sme spoločne.

Na MS do 20 rokov sa predstavila aj trojica šestnásťročných hráčov – Filip Mešár, Juraj Slafkovský a Šimon Nemec. Vidíte budúcnosť slovenského hokeja pozitívne?

Podľa mňa stále máme veľa talentovaných chlapcov. Mali sme možnosť zaradiť do zostavy týchto troch mladých hráčov, ktorí sa z môjho pohľadu stali dôležitou súčasťou tímu. Postupne sa budú pridávať aj chlapci z nižších ročníkov, keďže viacerí z nich majú veľký talent. Keď sa bude s nimi pracovať a naďalej sa budú zlepšovať, tak verím tomu, že sa vždy objavia nejakí noví šikovní chlapci. Môžu sa stať súčasťou reprezentačných tímov a napredovať vo svojej kariére.

V čom sú z vášho pohľadu pozitíva vo vašom športe, a naopak - badáte aj priestor na zlepšenie?

Stále sa dá zlepšovať. Pozitívum vidím v tom, že napriek dnešnej situácii sa hrá naša najvyššia súťaž a prvá liga. Verím tomu, že sa v blízkej budúcnosti rozbehnú juniorské a nižšie súťaže. Chlapci by dostali možnosť hrať zápasy. Som presvedčený, že si týmto všetkým prejdeme a posunieme sa ďalej. Verím, že sa vrátime naspäť do normálu.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Najskôr prichádza na rad zhodnotenie majstrovstiev sveta. Potom uvidíme, čo bude nasledovať. Ešte je pred nami veľa nezodpovedaných otázok. Je však náročné hovoriť teraz o tom, ako to bude pokračovať. Odpovede prinesú najbližšie dni. Verím tomu, že sa časom všetko vyrieši.

Aktuálnou témou je odňatie majstrovstiev sveta v hokeji Bielorusom, ktorí mali v tomto roku hostiť svetový šampionát spolu s Lotyšmi. Mohli by ste sa nám priniesť svoj pohľad na túto vec?

Hovorilo sa o rôznych možnostiach. Vychádza to pravdepodobne zo súčasnej situácie, ktorá panuje v Bielorusku. Verím tomu, že ľudia, ktorí takto rozhodli, spravili uvážené rozhodnutie. Ide však o novú informáciu, ktorú nie je jednoduché komentovať.

Mali by ste odkaz pre nádejných hokejistov?

Vždy sa treba svedomito pripravovať a ísť si za snom, ktorý chcú dosiahnuť. Mali by tvrdo na sebe pracovať, aby v nižšom veku mali z toho radosť. Nech sa každým dňom stále zlepšujú. Želám každému, aby bol zdravý a posúval sa ďalej.