Tréner športových strelcov Zoltán Baláž sa snaží pre svojich zverencov robiť maximum, pohoda v tíme priniesla miestenku na OH pre Patrika Jányho

Zoltán Baláž dlhé roky patril medzi najlepších slovenských reprezentantov v streľbe zo vzduchovej pušky aj z malokalibrovky, pričom vo vzduchovke sa v roku 2005 stal majstrom Európy. Po skončení aktívnej športovej činnosti pred dvoma rokmi presedlal do roly trénera a Patrika Jányho vlani priviedol k zisku olympijskej miestenky. Svojho zverenca by rád čo najlepšie pripravil na OH v Tokiu. Viac sa o jeho kariére dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Tréner športových strelcov Zoltán Baláž sa narodil 11. decembra 1984 vo Veľkom Krtíši. K športovej streľbe sa dostal vo svojom rodnom meste, keď mal štrnásť rokov. Patril medzi slovenskú špičku vo vzduchovej puške i v malokalibrovke a v roku 2005 si vo vzduchovke vybojoval zlato na majstrovstvách Európy. Od roku 2018 sa venuje trénerstvu. Pod jeho vedením vlani získal Patrik Jány vo vzduchovke olympijskú miestenku do Tokia a zvíťazil na Svetovej letnej univerziáde v Neapole. Pričinil sa aj o úspechy Štefana Šuleka, či nedávno náhle zosnulého Mateja Medveďa. Baláž trénersky pôsobí vo VŠC Dukla Banská Bystrica.

Ako ste sa dostali k športu? Kto bol váš prvý tréner?

So športovou streľbou som začal ako štrnásťročný. Trénoval ma už nebohý pán Salaj, ktorý pôsobil vo Veľkom Krtíši.

Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Spomienky sú pekné, ale momentálne sa viac sústredím na funkciu trénera. Snažím sa v nej využívať moje skúsenosti a vedomosti, ktoré som nadobudol počas nej.

Išlo vo vašom prípade o priamočiaru cestu k trénerstvu?

Bolo to pomerne komplikované. V roku 2018 som končil aktívnu kariéru, pričom mi to už v pretekoch veľmi nešlo. Stále som to silil. Následne som dostal podmienku od Dukly, že musím dosiahnuť výraznejší výsledok na majstrovstvách Európy. Nevyšlo to a dohodol som sa s vedením, že by som si mohol vyskúšať funkciu trénera, ktorá sa uvoľnila po Petrovi Buberníkovi. Skúsil som to a zdá sa, že to funguje.

Vzhliadate k niektorému z trénerov?

Nie. Trénerský vzor nemám.

Napriek relatívnej krátkej trénerskej kariére ste si pripísali viacero úspechov. Ktoré z nich si vážite najviac?

Určite ide o dosiahnutie olympijskej miestenky pre Paťa Jányho, ktorú si vystrieľal minulý rok tretím miestom v pretekoch Svetového pohára vo vzduchovej puške v Riu de Janeiro. Označil by som to pravdepodobne za najkrajší moment. Dosť som to prežíval aj vo finále pretekov. Bolo ich však viac. Napríklad by som rád spomenul 11. miesto Maťa Medveďa na majstrovstvách sveta 2018 v Čchangwone,  či 8. priečku Števa Šuleka na majstrovstvách sveta juniorov.

Stanovili ste si nejaké méty v rámci trénerskej kariéry?

Neviem, či si kladiem ciele ako tréner. Snažím sa, aby chalani mali zabezpečené všetko potrebné. Chcem, aby dosiahli čo najlepšie výsledky. Bol by som rád, ak by dosiahli aj o niečo viac ako ja. Venujem sa však tomu iba kvôli nim.

Mohli by ste nám popísať spoluprácu s vašimi zverencami?

Je to trochu špecifické, keďže pred ukončením mojej športovej kariéry som fungoval v tomto kolektíve. Prešiel som z pozície kolegu do role trénera. Myslím si, že to neovplyvnilo kolektív. Podľa môjho názoru sme utvorili veľmi dobrý tím. Vplývalo to aj na úspech, ktorý sme dosiahli, čo sa týka Paťa aj ostatných chalanov.

Má podľa vás Patrik Jány potenciál na ešte výraznejšie úspechy?

Paťo je veľmi cieľavedomý. Tvrdo pracuje na tom, aby to na olympijských hrách dopadlo čo najlepšie. Nechcem predpovedať nič konkrétne. Určite spravíme všetko pre to, aby sme uspeli. Je náročné niečo predpokladať. Môže prísť nejaký rušivý moment alebo niečo podobné. Budeme však „makať“ na dosiahnutí čo najvýraznejšieho výsledku.

Vidíte budúcnosť športovej streľby na Slovensku vo svetlých farbách?

Neviem, či mi prináleží sa k tomu vyjadrovať. Čo sa týka športovej streľby, situácia je zložitá. Momentálne to vyzerá tak, že kluby, ktoré by mali vychovávať strelcov pre športové strediská, trošku poľavili. Aktuálne je tam priepasť. Nemáme koho vybrať do armádneho strediska. Smeruje to k tomu, že jedno aj druhé stredisko, v ktorom pôsobia strelci, si budú musieť vychovávať vlastných protagonistov tohto športu úplne od základu. Analyzovali sme, či by niekto bol vhodný na zaradenie do strediska, ale aktuálne nevidíme nikoho.

Dala by sa táto situácia nejakým spôsobom zlepšiť?

Bolo by to veľmi náročné. Na základe nového Zákona o športe kluby dostávajú financie vzhľadom na členskú základňu, čiže kvalita prešla do kvantity. Tréneri sa snažia pokryť náklady tým, že majú vo svojej tréningovej skupine viac detí. Je to na úkor kvality a nemáme teda koho zaradiť do strediska. Keby sme niekoho aj zobrali, tak to u nás funguje až od istej úrovne strelca. Musí byť nejako pripravený. V tejto chvíli to vyzerá tak, že by sme vzali mladých a naučili by sme ich strieľať úplne od základov. Myslím si však, že by to nemusela byť dlhá cesta. Ak by sme dokázali využiť podmienky, ktoré majú obe športové centrá, tak by to bolo skôr plus. Museli by sa na to nájsť financie a tréneri. Nie je jednoduché pokryť niekoľko mládežníkov, keď neviete, či ostanú pri športe. Práve v tomto by mali pomáhať kluby, ktoré ich pretriedia. K nám by sa mali dostať už ľudia, ktorí sú pripravení a majú záujem o streľbu.

V čom naopak vidíte pozitíva v podmienkach, čo sa týka vášho športu?

Je to náročné, ale z druhej strany k športovej streľbe prichádzajú ľudia, ktorých to baví. Nejde o lacný šport. Rodičia si na základe toho rozmyslia, či ich dajú na niečo iné, alebo práve na streľbu. Myslím si, že pokiaľ nevidia, že ich dieťa tento šport berú vážne, tak ich pri nej nenechajú. Momentálne však pôsobia pri streľbe takí ľudia, ktorí sú do nej „zažratí“. To by som pravdepodobne videl ako pozitívum.

Bol by podľa vás priestor na celkové zlepšenie situácie v športe na Slovensku?

My nie sme šport, ktorý by bol divácky atraktívny. Dosť na to doplácame aj v prepočte záujmu o šport podľa Zákona o športe. Toto by som trošku zohľadnil. Nájdeme veľa športov, ktoré sú dlhodobo úspešné na olympijských hrách a ťahajú slovenský šport, no nemajú až takú atraktivitu pre diváka. Nejde, samozrejme, len o športovú streľbu. V rámci tohto vzorca sú znevýhodnené. Je to však len môj subjektívny názor.

Ak sa pozrieme na bližšiu budúcnosť, aké plány ste si vytýčili v najbližšom období?

Snažíme sa pripravovať sa na olympijské hry. Na jar budeme mať ešte dvojo kvalifikačných pretekov, na ktorých bude teoreticky možnosť získať ďalšiu miestenku do Tokia. Radi by sme sa na ne pripravili s ďalšími strelcami. Z druhého strediska by sa mohla kvalifikovať Daniela Pešková, od nás Štefan Šulek. Sú tam ešte športovci, ktorí by ešte mohli pomýšľať na olympijskú účasť. Celkove chceme nastaviť prípravu na OH. Jednak je vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu nepriaznivá situácia, ale na druhej strane hodnotíme pozitívne, že sa nemusíme náhliť z jednej súťaže na druhú. Teraz máme možnosť skúšať v príprave veci, ktoré by sme v priebehu klasickej sezóny nemohli zaradiť do tréningového procesu. Nedá sa to hodnotiť len negatívne.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Konajú len raz za štyri roky a ide o najvyšší vrchol kariéry športovca. Dostať sa pod päť kruhov je sen každého športovca. Keď sa tam už dostane, tak chce uspieť.

Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?

Momentálne je na deťoch vidno, že sú iná generácia, ako sme boli my či ešte starší odo mňa. Majú trochu iný prístup. Odkázal by som im, aby sa nevzdávali pri prvých neúspechoch. Myslím si, že aj pri ostatných športoch nám to berie talenty, ktoré sa na to vzhľadom na to hneď „vykašľú“, alebo prejdú k inému športovému odvetviu. Nikto sa nenarodil ako majster sveta, ale každý sa k tomu musel pomaličky dopracovať.