Stolnotenisový tréner Peter Šereda bol súčasťou slovenskej výpravy na olympijských hrách v Tokiu, kde nás reprezentovali Barbora Balážová, Ľubomír Pištej a Wang Jang. Ako hráč sám dlhé roky hájil farby Slovenska na vrcholných podujatiach. Aktuálne by chcel v pozícii kouča posunúť na vyššiu úroveň našich mladých športovcov, z ktorých by mohli vyrásť noví olympionici. Viac o Petrovi Šeredovi i o slovenskom stolnom tenise sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Peter Šereda sa narodil 13. januára 1984 v Bratislave. K stolnému tenisu mal blízko odmalička, pretože sa mu venovali jeho otec i brat. Dlhé roky reprezentoval Slovensko na najvyššej úrovni. Postupne sa dostal k trénerstvu, v rámci ktorého sa predstavil na II. Európskych hrách v Baku a na OH v Tokiu. Momentálne Šereda zastáva pozíciu trénera reprezentácie slovenských stolných tenistov.

Ako ste sa dostali k športu?

Išlo v podstate o rodinnú záležitosť, pretože stolný tenis hrali môj otec aj brat. Blízko domu som mal stolnotenisovú halu. Začal som tam chodiť odmalička aj s kamarátmi, takže som mal rodinné prostredie. Bol to jediný šport, ktorý som si vyskúšal. Hneď som pri ňom aj ostal.

Hodnotíte vašu športovú kariéru pozitívne?

Určite sa dalo dosiahnuť viac. Teraz s odstupom času zisťujem, aké som spravil chyby. Vidím, že sa dalo docieliť lepšie výsledky. Človek v mladšom veku veľakrát nevie, aké má možnosti. Minulosť však nevrátime. Z druhej strany som spokojný, pretože sa väčšinu života živím športom, ktorý ma napĺňa. Teraz som rád, že sa môžem preorientovať na trénerskú dráhu a odovzdať skúsenosti mladým hráčom.

Bola vaša cesta k trénerstvu priamočiara?

Bol som zranený a na základe toho som už dlhšie rozmýšľal, čomu sa budem venovať ďalej. Dostal som ponuku od Slovenského stolnotenisového zväzu. V tom čase odstúpila trénerka žien a hľadala sa jej náhrada. Odohral som ešte majstrovstvá Európy, po ktorých som nastúpil k reprezentácii ako tréner.

Snažíte sa čerpať inšpiráciu od niektorého z trénerov?

Vyslovene nemám trénerský vzor. Snažím sa učiť od trénerov či fyzioterapeutov o tom, ako funguje telo počas výkonu. Komunikácia človeku vždy uľahčí život. Treba sa veľa rozprávať so zainteresovanými ľuďmi a vzdelávať sa. Chcem si od každého zobrať niečo z jeho názorov a skúseností. Na základe toho môžem tieto poznatky aplikovať. Stolný tenis je takticky náročný šport. Musíte mať otvorenú myseľ, aby ste vedeli nájsť správnu cestu pre daného hráča.

Ste ešte pomerne mladý tréner. Čo by ste vyzdvihli z vašej doterajšej kariéry?

Úprimne som toho ešte príliš nedosiahol v trénerskej činnosti. Dva roky som trénoval ženy. V tom období sme si nepripísali z môjho pohľadu významnejší úspech. V uplynulých rokoch som sa podieľal na príprave hráčov v Národnom stolnotenisovom centre, avšak zvyčajne som s nimi necestoval na turnaje. Nerád by som si z tohto dôvodu pripisoval nejaké úspechy. Nedávno som sa však zúčastnil na olympijských hrách v Tokiu, čo si, samozrejme, vážim.

Stanovili ste si do budúcna profesionálne ciele?

Chcel by som, aby sme mladých talentovaných športovcov dokázali posunúť do seniorskej kategórie. Ide o to, že najťažší je prechod medzi juniorským vekom a dospelými. Treba im mierne pomôcť upraviť techniku, aby sa presadzovali na najvyššej úrovni. Tam vidím najväčší problém, pretože medzi juniormi dosahujeme kvalitné výsledky. Následne sa už nepresadzujeme až tak jednoducho, čo momentálne vnímam v slovenskom stolnom tenise ako najväčšiu slabinu. Na toto sa zameriavame a snažíme sa mladým hráčom pomáhať v ich raste.

Zanechali vo vás olympijské hry v Tokiu radostné pocity?

Človek je veľmi rád, keď zažije také obrovské podujatie. Môžete byť v kontakte s inými športovcami, trénermi či členmi realizačného tímu naprieč ostatnými športmi. Vďaka tomu si môžete vymieňať skúsenosti, čo vnímam ako najväčšie pozitívum. S niektorými z nich aj v súčasnosti naďalej spolupracujem, čím sme sa v príprave posunuli o kúsok ďalej. Verím, že o pár rokov to bude vidno.

Nechýbali vám na športoviskách fanúšikovia?

Atmosféra bola vzhľadom na pandémiu nového koronavírusu veľmi špecifická. Športovci nemohli súťažiť pred zrakmi divákov, hoci Japonci vybudovali pekné športoviská. O nejakej atmosfére sa z tohto dôvodu hovorí len ťažko. Bolo to o to smutnejšie. „Klasické“ olympijské hry by boli o niečom inom, takže toto mi chýbalo. Všetko však fungovalo tak, ako sme pri Japonsku zvyknutí. Keď sa nejaká chyba vyskytla, tak sa na druhy deň po jej oznámení odstránili všetky nedostatky.

Boli ste spokojný s výkonmi vašich zverencov na OH v Tokiu?

Wang sa dostal do tretieho kola, čo bol náš najvýraznejší výsledok. V mixe sme chceli uspieť a dosiahnuť minimálne o jedno kolo viac. Vždy je to však o danom zápase, ktorý musíte vyhrať. Nehodnotíme to ako sklamanie, avšak chceli sme určite odísť s lepšími výsledkami.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Ide o najväčší športový sviatok. Tešil som sa do Tokia. Ako hráčovi sa mi na olympijské hry nepodarilo dostať, aj keď som sa o to snažil. Určite ma potešilo, že som dostal možnosť ísť do Tokia a pomôcť aspoň trochu našim športovcom k lepším výsledkom.

Spolupracuje sa vám s činovníkmi Slovenského stolnotenisového zväzu bez komplikácií?

Spoluprácu hodnotím veľmi dobre. Vždy, keď sme sa na niečom dohodli, tak to platilo. Klamal by som však, keby som povedal, že spolupráca so zverencami je bezproblémová. Aktuálne ideme sprísniť systém, aby bol ešte lepšie nastavený. Doteraz som si k sebe vyberal tých, ktorých som chcel viesť. Teraz ich ako oficiálny reprezentačný tréner budem mať pod taktovkou viacerých. Budem na nich aj prísnejší, čo sa odo mňa očakáva. Ide o to, že im poskytujeme širokú paletu možností, ktoré môžu využívať. Vzhľadom na to budeme od nich aj niečo očakávať. Uvidíme, ako na to zareagujú. Verím, že každý z nich chce niečo dosiahnuť a budú to chápať.

Vidíte budúcnosť slovenského stolného tenisu pozitívne?

Verím, že sa niekto „uchytí“. Na rozdiel od Nemecka alebo Francúzska nikdy nebudeme mať širokú základňu, že by sme mohli vyberať z desiatich elitných hráčov. Ak sa nám podarí vychovať jedného v ročníku, tak budeme radi. Verím, že sa niekto z 18-19-ročných začne postupne presadzovať aj v kategórii dospelých. Vnímam to ako našu najväčšiu úlohu. Chceme vychovať v najbližšom období aspoň dvoch takých hráčov, ako sú Balážová a Pištej. Zatiaľ na to mladí majú, ale chceme, aby sa medzi najlepšími udržali dlhodobo. Aj v minulosti sme mali zopár nádejných ročníkov, ale napokon sa nepresadili. Keď sa nám to podarí, tak o zopár rokov môžu získať nejakú medailu aj mladí hráči.

Badáte z vášho pohľadu problém vo vašom športe?

Ako som spomenul, máme malú základňu. Stolnému tenisu sa nevenuje aktívne príliš veľa ľudí, nie je to príliš populárny šport. Keď niekomu poviete, že hrám stolný tenis, tak prakticky každý vám odpovie: „A čomu sa okrem toho venuješ?“ Aj na základe toho nemáme toľko hráčov. Myslím si, že aj z toho mála musíme lepšie „podchytávať“ talenty. Nedostatok ľudí je však problém každého športu na Slovensku.

Naopak vidíte pozitíva v podmienkach, čo sa týka stolného tenisu?

Z môjho pohľadu sú na Slovensku dobré podmienky na stolný tenis. Národné stolnotenisové centrum vybudovali veľmi kvalitne, čo môžem hodnotiť v porovnaní s inými športami pozitívne. Je to aj s ohľadom na starostlivosť o hráčov.

Čo plánujete v najbližšom období?

V polovici septembra ideme na turnaj top 16, na ktorom budú štartovať Barbora s Wangom. Následne letíme do katarskej Dauhy na podujatie World Tour, odkiaľ sa presunieme na majstrovstvá Európy. Od polovice septembra do októbra budeme na cestách. Reálne sa nám začína naplno nová sezóna.

Mali by ste odkaz pre nádejných stolných tenistov?

Určite sa oplatí venovať stolnému tenisu. Nie je to jednoduchá cesta, ale šport dokáže človeka obohatiť. Môžete cestovať a spoznávať nových ľudí. Dostanete nadhľad nad svetovom. V živote to každému len pomôže.