Tréner Zuzany Paňkovej Peter Murcko: Videl som, že sa od ostatných v niečom odlišuje

Vodnoslalomársky tréner Peter Murcko sa podieľal na všetkých úspechoch vodáckej „obojživelníčky“ Zuzany Paňkovej, ktorá si v končiacej sezóne odniesla z vrcholných podujatí až šesť medailí. Slovenský olympijský a športový výbor ju nominoval na Cenu Piotra Nurowského pre najúspešnejšiu letnú juniorskú športovkyňu Európy za tento rok, o ktorej piatich laureátoch sa rozhodne v novembri. Aktuálna  juniorská majsterka Európy v K1 i v C1 bola v nedávnej minulosti súčasťou projektov SOŠV „Ukáž sa!“ a Juniorský olympijský tím, ktoré jej pomohli v napredovaní. Viac o trénerskej kariére Petra Murcka, o Zuzane Paňkovej i o slovenskom vodnom slalome sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Peter Murcko sa narodil 10. augusta 1981 v Starej Ľubovni. Vodnému slalomu sa začal venovať, keď mal osem rokov. Na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe vyštudoval trénerstvo so špecializáciou na kanoistiku. V súčasnosti trénuje talentovanú vodnú slalomárku Zuzanu Paňkovú, ktorá je úradujúca juniorská majsterka Európy v kategóriách K1, C1 i 3xK1. Taktiež bola súčasťou víťaznej hliadky 3xC1 na ME v Ivrei. Na MSJ v Tacene si pripísala bronz v K1 aj v 3xK1 a v novej olympijskej disciplíne extrémny slalom získala bronzovú medailu na MEJ v Solkane. Vo finále Svetového pohára žien v Pau skončila ôsma v kategórii C1, medzi ženami súťažila aj minulý týždeň na majstrovstvách sveta v Čunove. Murcko pripravuje športovcov v klube TJ Slávia Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Ako ste sa dostali k športu?

Keď som mal osem rokov, tak som v košickej lodenici začal s vodným slalomom. Športovalo tam veľké množstvo detí i dospelých, ktorí sa venovali nielen kanoistike na divokej vode, ale aj rôznym iným vodným športom. Bol som dieťa, ktoré vyrastalo na prelome 80. a 90. rokov uplynulého storočia a na začiatku som bol členom klubu Lokomotíva Košice.

Vynárajú sa vám celkove na vašu športovú kariéru pozitívne spomienky?

Ako deti sme mali zabezpečené všetko potrebné a zúčastňovali sme sa na rôznych súťažiach. Postupne však prišlo v Košiciach k úpadku vodného slalomu, pretože sme už nemali dostatočné podmienky. Následne som sa dostal na základnú vojenskú službu do Dukly Banská Bystrica. Vzhľadom na to som pôsobil na prelome tisícročí v KTK Dukla Liptovský Mikuláš, kde som spoznal množstvo ľudí, ktorí sa venovali kanoistike na profesionálnej úrovni.

Vtedy prišlo rozhodnutie, že začnete s trénerstvom?

Následne som sa rozhodoval, čo budem robiť ďalej. Jednou z možností bolo, že sa budem uberať trénerským smerom. V tom čase som nastúpil na Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe, kde som absolvoval štúdium trénerstva kanoistiky.

Slovenský vodný slalom disponuje viacerými trénermi, ktorí sa podieľali aj na príprave olympijských víťazov. Čerpáte inšpiráciu práve od nich?

Netajím sa tým, že som vždy inklinoval k ľuďom zo „zlatej éry“. Vždy som ich vnímal a mal som k nim veľmi blízko. Rád by som v tomto ohľade spomenul Joža Martikána, Petra Hochschornera staršieho či Petra Mráza. Potom v nasledujúcom období to bol tréner Jany Dukátovej Robo Orokocký. Považujem ich za veľkých odborníkov vo vodnom slalome. Nejde len o výsledky, ale aj o metodiku, celkove trénerskú prácu i spoluprácu s mladými ľuďmi, pretože sprevádzali svojich zverencov resp. deti počas celej športovej kariéry. Ide o ľudí, ktorí vždy mali v našom športe čo povedať.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Povedal by som to takto. Pamätám si, keď Zuzana prišla pred deviatimi rokmi do košickej lodenice. Videl som na nej, že sa od ostatných v niečom odlišuje. Nebolo to len v pracovitosti, ale taktiež mala veľké nadanie na šport. Je víťazný typ a od začiatku chcela súťažiť. Na každom tréningu bola v maximálnom nasadení. Od prvých momentov v žiackych kategóriách zbierala úspechy. Hneď vyhrávala na majstrovstvách Slovenska preteky v kajaku, kanoe, zjazde aj v šprinte. Okrem výrazných úspechov si veľmi vážim aj tieto, ktoré sa zrodili na začiatku.

Čo by ste chceli dosiahnuť v trénerskej kariére?

Naša športová cesta je postavená na kvalitnom výkone. Som presvedčený o tom, že pokiaľ sa Zuzana bude chcieť zlepšovať, tak dokážeme byť úspešní aj na medzinárodnej úrovni. Z toho vyplývajú výsledky. Podarilo sa nám to v tejto i v predminulej sezóne, v minulom roku sme z dôvodu pandémie nového koronavírusu nemohli športovať na medzinárodnej úrovni. Na MSJ v Tacene sme získali „len“ jeden individuálny bronz, avšak na MEJ v Solkane sa nám podarilo získať v pretekoch jednotlivcov dve zlaté a jednu bronzovú medailu.

Spolupracuje sa so Zuzanou Paňkovou ukážkovo?

Po tých rokoch spolupráce sme si už všetky podstatné veci vyjasnili. Vieme, čo treba robiť na zlepšenie. Snažíme sa k tomu pristupovať profesionálne. Musíme sa preto niekedy venovať v tréningu aj nepríjemným veciam. Vtedy vytiahnem stopky, ktoré nikdy neklamú. Porovnávame sa s lepšími, ako to robia aj ostatní. Naším cieľom je úspech. Nechcem ju však do niečoho tlačiť, pretože aj ona si už dokáže nastaviť veci tak, aby to bolo v prospech výsledku. Pokiaľ chce byť profesionálnou športovkyňou, tak to musí preukazovať svojím prístupom.

Zuzana bola aj súčasťou projektov SOŠV „Ukáž sa!“ a Juniorský olympijský tím (JOT). Pomohli vašej zverenke tieto programy vo výkonnostnom posune?

Projekt „Ukáž sa!“ bol pre nás veľmi dôležitý, pretože v ňom sa môže prezentovať mladý športovec od veku 12 rokov. Skončili sme síce na 8. mieste, no vďaka získaným 2000 eurám sme si mohli kúpiť nový kajak. Vnímam to ako významný krok, ktorý pre deti znamená veľmi veľa. Išlo o odrazový mostík, vďaka ktorému sme mohli začať pomýšľať na juniorskú reprezentáciu. Nikde inde nič také nie je pre deti do 15 rokov. Do projektu JOT nás nominoval Slovenský kanoistický zväz, v ktorom sme sa viac zoznámili s vrcholovými podmienkami. Začali s nami spolupracovať mentálny kouč Adam Kocian, aj olympioničky Martina Gogolová-Kohlová či Danka Barteková. Získali sme finančnú podporu i kontakty na ľudí pôsobiacich v oblasti kondičnej prípravy. Spoznali sme sa aj s ďalšími mladými športovcami, ktorí sa raz aj vďaka tomu môžu zísť na olympijských hrách. Najlepší sa stretávajú s najlepšími a môžu si vymieňať skúsenosti. SOŠV má v tomto smere významný podiel na jej úspechoch.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Je to viac ako len šport. Z môjho pohľadu ide o celospoločenský fenomén, ktorý sledujú ľudia na celom svete. Ide o vrchol snaženia športovca, pretože už len splniť kritériá je u nás veľmi náročné. Iba ten najlepší z krajiny sa môže dostať pod päť kruhov. Celá kvalifikácia sa v našom športe začína už dva-tri roky pred OH. V niektorých disciplínach sa športovci dozvedia len zopár mesiacov pred podujatím, kto tam bude štartovať.

Môže podľa vás mladá generácia nadviazať na úspechy vodnoslalomárskych legiend ako Michal Martikán, Elena Kaliská či bratia Hochschornerovci?

Vidím tu veľmi veľa šikovných mladých ľudí, ktorí potrebujú mať dostatočné podmienky na športovanie. Treba utvárať nielen podmienky, ale aj celý základ. Myslím tým športovú infraštruktúru, vzdelávanie trénerov či mediálnu podporu. Najmä mladým ľuďom treba vštepovať, že šport nie je len niečo obyčajné. Dnes veľakrát chápu šport len prostredníctvom úspechov. Niekedy mám pocit, že keď malé dieťa príde do školy a povie, že je majster Slovenska, tak to už pre mladých ľudí toľko neznamená. Vnímam to ako nie príliš pozitívny trend. Decká majú často iné vzory.

V čom badáte priestor na zlepšenie vo vašom športe?

Verím tomu, že v Košiciach postavíme areál vodného slalomu, o ktorom sa hovorí skutočne veľmi dlho. Vieme o tom, že Slovenský vodohospodársky podnik má vypracované svoje štúdie o rekonštrukciách na rieke Hornád. Ich súčasťou by mala byť aj vodnoslalomárska trať. Moderná športová infraštruktúra je základom v každom športe. Žiadny mladý športovec nebude úspešný, pokiaľ bude behať, pádlovať alebo lyžovať v podmienkach spred 50 alebo 60 rokov. Potrebujeme takisto nielen kvalitných športovcov alebo trénerov, ale aj kvalitné manažérske rozhodnutia, ktoré budú prospešné ďalších 20 či 30 rokov.

Hodnotíte sezónu so Zuzaninou medailovou žatvou naprieč šampionátmi na výbornú?

Aktuálnu sezónu vnímam ako úspešnú. Ak to rozmením na drobné, tak sme v januári „utiekli“ zo Slovenska. Nevedeli sme, čo nám prinesie druhá vlna pandémie nového koronavírusu. Vedel som, že ak chceme uspieť na majstrovstvách Európy, tak musíme mať za sebou kvalitnú prípravu. Dva mesiace sme trénovali na ostrove Réunion v Indickom oceáne, kde majú Francúzi utvorené dobré podmienky. Trénovali sme s domácimi Francúzmi, Nemcami či s Čechmi. Chceli sme sa uchádzať o miestenku na OH v kategórii C1 ženy. Kvalifikáciu považujeme za úspešnú, aj keď Zuzana obsadila druhé miesto za Monikou Škáchovou. Rozhodla o tom jediná jazda s jednou chybou. Následne sme sa museli kvalifikovať do juniorského i seniorského družstva, čo sa nám podarilo. Potom sme sa predstavili na vrcholných podujatiach, z ktorých sme si odniesli medaily. Po nich sme sa debutovo predstavili v pretekoch Svetového pohára, v ktorých sme skončili v prvej pätnástke. Dokonca v záverečných pretekoch v Pau sa Zuzana predrala až do finále, čo považujem pravdepodobne za jej najväčší úspech.

Po všetkých vrcholoch sezóny ste sa ešte predstavili na majstrovstvách sveta na domácej vode v Čunove. Beriete to ako veľkú skúsenosť?

Boli sme po šnúrach všetkých vrcholných podujatí už unavení a nebolo jednoduché sa na to pripraviť. Spravili sme maximum pre čo najlepší výsledok. V nedeľu predpoludním Zuzana išla semifinále v C1 a na bránke číslo osem spravila technickú chybu. Do tej bránky sa musela vrátiť, čo nás stálo finále. Síce je silná a rýchla, avšak ešte nemá dostatočné skúsenosti. Až na tú veľkú chybu však považujem tieto MS za veľmi dobre zvládnuté. Vnímam to všetko ako mozaiku k budúcim kvalitným vystúpeniam, pretože vo vodnom slalome človek potrebuje na úspech veľa aspektov. Do finále sa nedostali ani také pretekárky ako Jessica Foxová či Tereza Fišerová, ktoré dokonca v niektorých pasážach boli pomalšie ako Zuzana. Potrebujeme viac skúseností či pokoja, a výsledok sa dostaví.

Páči sa vám nový vodnoslalomársky areál v Čunove?

Slovenská kanoistika dlho čakala na rekonštrukciu pre mňa najkrajšieho areálu na svete. Tá bola zvládnutá veľmi dobre. Čunovo je skutočne jedinečné miesto. Ide o jednu z najnáročnejších tratí na svete. Kanál sa staval šesť mesiacov, takže sme vždy trénovali na inej trati. Zuzana mala na novej súťažnej trati najazdených približne osem tréningov. Nemali sme vzhľadom na nabitý program kedy trénovať v domácich podmienkach. Boli sme na tom podobne ako zahraniční športovci.

Od našich protagonistov i zo zahraničia prichádzajú pochvalné slova na adresu organizátorov. Myslíte si aj vy, že uplynulé MS boli zorganizované perfektne?

Naozaj musím organizátorom poďakovať za všetko, čo pre nás pripravili. Nebol tam žiadny badateľný problém. Išlo jedno z najkrajších podujatí, ktoré som doteraz absolvoval ako tréner. Takisto v šamorínskej „bubline“ sme mali k dispozícii perfektné zázemie. Izby a stravovanie boli na vysokej úrovni, čo by sa možno dalo porovnať s olympijskou dedinou. Nič nám nechýbalo. Kedykoľvek sme sa mohli pripravovať v posilňovni alebo na atletickom ovále. Mali sme tam všetko, čo sme potrebovali. Išlo pravdepodobne o prvé MS, na ktorých boli všetci športovci pohromade. „Bublina“ bola síce povinná, ale z hľadiska sociálnych kontaktov sme ju vnímali pozitívne.

Čaká vás v najbližšom období už vytúžený oddych?

Vchádzame do prechodnej fázy po sezóne, takže si chceme najmä fyzicky oddýchnuť. Zuzana už bola teraz od mája prvýkrát v škole. Čo sa týka športu, tak prechádzame na všeobecný režim. Absolvujeme kondičnú prípravu či tréningy na bicykli. Jednoducho pôjde o klasické športy, ktoré človeka bavia. Určite nebude len ležať. Športovať sa musí, avšak bude tam menej prípravy na vode. Zuzana sa však ešte zúčastní na Košickom maratóne na zjazdovej lodi, čo považujem ako povinnosť aj z mediálneho hľadiska.

Čo by ste odkázali nádejným športovcom?

Treba ísť do toho! Šport prináša také emócie, ktoré nezažijete nikde inde. Je za tým síce veľmi veľa driny, no nedá sa to ničím nahradiť.