Zo stretnutia vedúcich predstaviteľov SOŠV a štátneho tajomníka pre šport so zástupcami športových zväzov
Kľúčové aktuálne otázky športového hnutia na Slovensku boli témou stredajšieho pracovného stretnutia najvyšších predstaviteľov Slovenského olympijského a športového výboru (na čele s prezidentom SOŠV Antonom Siekelom) a štátneho tajomníka MŠVVŠ SR pre šport Jozefa Gönciho s vedúcimi predstaviteľmi slovenských športových zväzov. Na stretnutí v bratislavskom hoteli NH Gate One sa zúčastnilo niekoľko desiatok popredných športových funkcionárov (medzi nimi aj prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, ktorého prítomnosť na olympijskej pôde Jozef Gönci verejne označil ako milé prekvapenie), aj zástupcovia médií.
V športe sa v posledných dvoch rokoch veľa podarilo
Na stretnutí, ktoré nebolo prvé toho typu, prezentovali Anton Siekel a Jozef Gönci významné udalosti, ktoré sa buď v oblasti športu, alebo s priamym dosahom na ňu, odohrali v posledných dvoch rokoch (predovšetkým transformácia SOV na SOŠV ako strešnú organizáciu slovenského športu, zriadenie funkcie štátneho tajomníka pre šport a zriadenie Fondu na podporu športu, prijatie zákona o rente o pre úspešných športových reprezentantov, ale i ďalšie), ako aj zámery na ďalšie obdobie.
„Chcem sa utvrdiť, že principiálne stanoviská SOŠV a športových zväzov sú totožné. Chcem mať mandát, že tlmočím stanovisko celého športového hnutia. Čakajú nás veľké výzvy. Šport je najlepší nástroj na výchovu mládeže. Musíme ho vrátiť do rodín, na ktorých pôsobenie potom nadväzujú učitelia a tréneri. Čaká nás aj príprava dlhodobej koncepcie rozvoja športu na roky 2020 – 2030. V spolupráci s agentúrou PWC teraz spracovávame analýzu celkového stavu športu na Slovensku,“ povedal v úvodnom slove Anton Siekel.
Jozef Gönci, ktorý je vo funkcii štátneho tajomníka pre šport už viac než rok, vo svojom obsiahlom vystúpení konštatoval, že politici v nedávno uplynulom období začali chápať, že šport potrebuje pomoc a systémové riešenie svojich problémov. „Ja som sa snažil vnášať záujmy športu do politiky – a nie politiku do športu,“ poznamenal a priznal, že Zákon o športe stanovil športovým spolkom množstvo administratívnych povinností, ale nedefinoval dostatočné zdroje na pokrytie ich rozmanitých úloh.
Štvorročný nárast verejných financií na šport prostredníctvom zvyšovania podielu výnosov z lotérií medziročne vždy o 25 percent sa minulý rok dostal na maximum a bolo zrejmé, že dlhodobo finančne poddimenzovaný šport potrebuje ďalšie zdroje. Riešenie sa našlo cestou zriadenia Fondu na podporu športu, ktoré figurovalo v Programovom vyhlásení vlády SR v roku 2016. Na čele jeho správnej rady je práve Jozef Gönci. „Po dosiahnutí stropu navyšovania prostriedkov z lotérií bol fond jedinou cestou, ako dostať do športu zase viac peňazí,“ poznamenal.
Fond na podporu športu má na tento rok, keď sa jeho činnosť rozbehla, vyčlenených 20 miliónov eur, ale sú ambície postupného nárastu tejto sumy. Okrem toho vláda nedávno schválila uvoľnenie sumy dovedna 60 miliónov eur na tri roky na športovú infraštruktúru. „Fond má mať jasnú metodiku rozdeľovania financií a je zrejmé, že ako kolektívny orgán môže ohroziť ambície jednotlivcov,“ poznamenal (zrejme na margo niektorých kritikov fondu z radov politických strán) predseda jeho správnej rady a dodal: „Pevne verím, že 29. február (deň parlamentných volieb – pozn. autora) nebude pre šport znamenať zemetrasenie.“
Krátkodobé aj dlhodobé výzvy
Štátny tajomník takisto ako prezident SOŠV zdôraznil potrebu prípravy koncepcie rozvoja športu na roky 2020 – 2030 ako strategického dokumentu, ktorý by mala schváliť vláda. Súčasťou koncepcie by mali byť aj návrhy na zmeny legislatívy a na spôsoby financovania jednotlivých oblastí. Na príprave koncepcie okrem ministerstva a športových spolkov musia aktívne spolupracovať aj samosprávy. „V tejto koncepcii sa musíme vidieť všetci. Treba v nej stanoviť aj to, aké má byť postavenie, zdroje financovania a úlohy národných športových zväzov. A definovať, kde chceme byť o desať rokov,“ povedal.
Jozef Gönci ďalej zdôraznil, že na rozdiel od predošlých dvoch sedemročných rozpočtových období v rámci Európskej únie je potrebné zabojovať o využitie eurofondov na športové projekty. „Nerozumiem, prečo sa to v predošlých obdobiach v okolitých krajinách darilo a na Slovensku nie,“ uviedol. Informoval, že na rozpočtové obdobie rokov 2021 – 2027 je pripravený projekt na čerpanie celkovej sumy 585 miliónov eur, ktoré by mali byť použité na vzdelávanie, zdravie a rozvoj pohybových aktivít našich detí a mládeže, v rámci toho aj na dobudovanie športovej infraštruktúry najmä na základných a stredných školách. Žiadne peniaze z tohto projektu nemôžu byť použité na vrcholový šport.
„Máme to veľmi dobre rozbehnuté na úrovni komunikácie s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý reguluje čerpanie eurofondov. Chceme zabezpečiť, aby všetky školy mali nejaké telovýchovné zariadenia, ak nie vlastné, tak nejaké v spádovej oblasti. To znamená, že vstupujeme do práce a komunikácie so samosprávami a s vyššími územnými celkami. Ak sú financované aj z eurofondov, tak si myslíme, že máme také isté právo na to, aby sme oslovili Brusel s našimi projektmi rozvoja pohybových aktivít pre deti a mládež," konštatoval štátny tajomník pre šport.
Gönci by chcel eurofondmi vykryť takzvaný modernizačný dlh v hodnote približne 500 miliónov eur. „Máme urobenú pasportizáciu športových zariadení na Slovensku a nepreženiem, keď poviem, že vyše 40 percent základných a stredných škôl nemá telovýchovné zariadenie. Čiže cvičia napríklad na chodbách,“ povedal po skončení stretnutia pre TASR.
Zacielené na športovú infraštruktúru
Po dvoch hlavných rečníkoch vystúpili aj všetci traja viceprezidenti SOŠV - Martin Kohút sa venoval téme zveľaďovania športovej infraštruktúry, za ktorú zodpovedá vo výkonnom výbore SOŠV, Peter Korčok zase prípravám letného EYOF 2021 v Banskej Bystrici, ktoré riadi (priznal, že vzhľadom na krátkosť času sa niektoré plány na výstavbu športovej infraštruktúry v meste nepodarí naplniť, takže niektoré súťaže tohto multišportového podujatia sa budú musieť uskutočniť mimo Banskej Bystrice) a Zdenko Kríž zase čoraz väčšiemu zastúpeniu zväzov neolympijských športov v pléne SOŠV, ktoré sa bude ešte prehlbovať. Vzhľadom na to, že Konfederácia športových zväzov SR nedávno odhlasovala svoj zánik (definitívne ukončí svoju činnosť v apríli), ako doterajší generálny sekretár konfederácie informoval, že SOŠV preberá pod svoje krídla viaceré jej doterajšie aktivity (napríklad účasť na Svetových hrách, organizáciu Športfestivalu, či vydávanie Kroniky športu).
Veľmi obsiahle bolo vystúpenie Martina Kohúta, ktorý v oblasti zveľaďovania športovej infraštruktúry prezentoval najprv to, čo sa na Slovensku podarilo realizovať v prospech ľadového hokeja počas nedávneho obdobia, keď stál na čele zväzu. „Zistil som, že najväčším problémom nie sú peniaze, ale ľudia. Je potrebné zmeniť ich myslenie. Peňazí je dosť, ale často nejdú do športu, lebo si ich nevypýtame. Športové stánky sú dominantne vo vlastníctve miest a obcí, prípadne VÚC. Ich vedúcich predstaviteľov musia zástupcovia zväzov presvedčiť, aby išli do infraštruktúrnych projektov. Všade však musí existovať viaczdrojové financovanie. Treba pripraviť správne projekty. A netreba sa báť ísť do úverov a do leasingu technických zariadení, ktorých kúpa by bola pridrahá,“ uviedol a poukázal na konkrétne pozitívne príklady renovovaných zimných štadiónov, či projektov športových komunitných centier alebo stredoškolských športových akadémií pri športových gymnáziách, na ktoré má určité finančné prostriedky vyčlenené aj vláda.
V súčasnosti sa Martin Kohút venuje rozvoju športovej infraštruktúry už nie len v rámci hokejového zväzu, ale najmä ako viceprezident SOŠV. „Slovenský šport je vo fáze rozvoja, ale potrebujeme ho ešte zrýchliť,“ konštatoval a prezentoval stratégiu na najbližšie obdobie, ktorej súčasťou je napríklad aj prevádzka cloudového informačného systému pre menšie športové zväzy.
Diskusia je prospešná a potrebná – dovnútra aj navonok
Po vystúpeniach rečníkov nasledovala dosť obsiahla a chvíľami aj vzrušená diskusia, v ktorej niektorí predstavitelia zväzov tzv. menších športov prezentovali nespokojnosť s aktuálnou situáciou, najmä pokiaľ ide o administratívne nároky Zákona o športe voči zväzom (vzhľadom na veľmi nízky rozpočet a minimálne personálne obsadenie, prípadne pôsobenie len v pozícii dobrovoľníkov, ich neraz nedokážu plniť), minimálny záujem médií o mnohé tieto športy, ako aj o neobjektívny vzorec na delenie štátnych dotácií pre národné športové zväzy.
„Evidujeme nespokojnosť množstva zväzov so vzorcom. Chceli sme ho vyňať zo Zákona o športe a presunúť do vyhlášky, ale žiaľ, napriek veľkej snahe sa nám to nepodarilo. Neviete si predstaviť, čo sa okolo vzorca dialo v zákulisí v parlamente,“ reagoval na kritiku v súvislosti s poslednou zmienenou témou Jozef Gönci.
Po skončení stretnutia prezident SOŠV Anton Siekel uviedol: „Diskusia ma presvedčila, že je dobré sa takto stretávať. Je prospešné vymieňať si skúsenosti a poznatky. Rád konštatujem, že na SOŠV má každý zväz otvorené dvere. V spoločnej diskusii budeme pokračovať na májovom valnom zhromaždení SOŠV. Ale musíme aj komunikovať navonok. Už pred parlamentnými voľbami sme hovorili s predstaviteľmi viacerých politických strán, ktorí mali záujem s nami diskutovať. Po utvorení novej vlády nás čakajú ďalšie rokovania, aby sa veci, dôležité pre šport, dostali do jej programového vyhlásenia. Medzi našimi prioritami sú zachovanie funkcie štátneho tajomníka pre šport, renovácia a budovanie telocviční, spustenie športových poukazov, budovanie športových komunitných centier pri školách, štátna reprezentácia, aj rozvoj mládežníckeho športu. A potrebujeme, aby bol šport definovaný ako jedna zo spoločenských priorít, ktorá prináša množstvo benefitov.“
