Londýn 1948
Druhá svetová vojna v rokoch 1939 – 1945 spôsobila, že OH 1940 (mali byť najprv v Tokiu a po vypuknutí vojny v Helsinkách) aj OH 1944 (mali byť v Londýne) museli pre vojnové besnenie zrušiť. Hry XIV. olympiády sa tak konali až po 12-ročnej prestávke v roku 1948 - znovu po 40 rokoch v Londýne. Organizátori nepozvali iniciátorov vojny - Nemecko ani Japonsko. Rovnako ako predtým chýbal Sovietsky zväz. Hoci Briti mali na prípravu len vyše dva roky, organizáciu zvládli na vysokej úrovni. V Londýne boli naposledy v programe OH umelecké súťaže. MOV ich potom vyradil s odôvodnením, že sa stali čisto profesionálnou záležitosťou. Z pochopiteľných dôvodov sa v britskej metropole muselo súťažiť na starých športoviskách, ktoré prešli len miernymi úpravami. Našťastie odolali vojnovým náletom. Negatívom však boli ich veľké vzdialenosti od seba. Organizátori podcenili propagáciu, preto bola návštevnosť súťaží – s výnimkou atletiky - zvyčajne nízka. Športovci bývali v kasárňach a na školách, na výstavbu olympijskej dediny nezvýšili peniaze. Organizátori už „separovali“ športovcov zo Západu od olympionikov z krajín Východnej Európy. Vo väčšine z nich sa od roku 1946 uskutočnili „ľudovodemokratické“ revolúcie. Hrozbu bojkotu OH zo strany arabských krajín MOV odvrátil tým, že pozdržal uznanie NOV Izraela – židovského štátu, ktorý vznikol len krátko predtým. Najväčšou hviezdou londýnskych OH bola holandská atlétka Francina „Fanny“ Blankersová-Koenová. Matka dvoch detí ako prvá výrazne naznačila, že aj po materstve sa žena môže venovať športu na najvyššej úrovni. Získala štyri zlaté medaily – v behoch na 100 i 200 m a 80 m prekážok, aj ako členka štafety na 4x100 m! Pozoruhodným víťazom bol maďarský pištoliar, seržant armády Károly Takács, ktorý sa po amputácii ruky naučil strieľať druhou rukou. Vyhral vo svetovom rekorde! Atletický desaťboj senzačne vyhral len 17-ročný Bob Mathias z USA. Pre výpravu ČSR boli londýnske hry veľmi úspešné. Atlét Emil Zátopek vyhral na 10 km a bol druhý na 5 km trati. V deblkanoe na 1000 m vyhrali Jan Brzák-Felix s Bohumilom Kudrnom. V rýchlostnej kanoistike triumfovali aj Josef Holeček v C1 na 1000 m a František Čapek v C1 na 10 km. Zlato získalo aj družstvo športových gymnastiek, ktorého členka Eliška Misáková zomrela v posledný deň OH na detskú obrnu... MOV jej udelil čestnú zlatú medailu in memoriam. Šieste zlato výpravy získal v kategórii do 67 kg zapísal boxer slovenského pôvodu Július Torma, vyhlásený za najtechnickejšieho účastníka olympijského turnaja. Finálové víťazstvo nad Američanom Herringom dobyl napriek zraneniu ľavej ruky. Vo výprave Maďarska sa olympijským šampiónom v hode kladivom stal rodák z Košíc Imre Németh.
Športovec | Výprava | Šport | Disciplína | Umiestnenie | |
---|---|---|---|---|---|
Imre Németh | Maďarsko
|
atletika | hod kladivom | Z | |
Július Torma | ČSR
|
box | 67 kg | Z | |
Václav Čevona | ČSR
|
atletika | 1500 m | 4 | |
Jozef Kalina | ČSR
|
basketbal | muži | 7 | |
Zoltán Krenický | ČSR
|
basketbal | muži | 7 | |
Lubomír Vambera | ČSR
|
rýchlostná kanoistika | K1 1000 m | 7 | |
Laszló Buronyi | Maďarsko
|
vzpieranie | +82,5 kg | 10 |