Ni Chao z Pekingu: Kontaminované kufre v sanitke
O prísnych covidových opatreniach v olympijskom Pekingu, ktoré značne predčili aj tie tokijské, sme sa doposiaľ len rozprávali. V rovine hypotetickej. Teoretickej. Čo čert nechcel, v tejto rovine sa nám ich, žiaľ, nepodarilo udržať… Hoci sme pre to urobili všetko, čo bolo v našich silách.
Prišiel mi mail, že si pozitívny. Interný vtip nášho mediálneho tímu v Pekingu, ktorý sa razom stal tabu. Ten mail totiž skutočne prišiel. A spolu s ním prišlo aj putovanie „Pozitívneho” a „Blízkeho kontaktu” do karantény. Tieto indiánske mená im zostanú aj v tomto príbehu. Napísané kurzívou.
Aby som vás dlho nezdržovala, opatrenia zhrniem v skratke – Pozitívny pôjde preč z hotela a vráti sa až keď bude mať dva testy po sebe negatívne. Aké jednoduché, však? Blízky kontakt sa na sedem dní odmlčí v hotelovej izolácii. Vo wellness balíčku má testovanie dvakrát denne, pravidelné meranie teploty, zákaz vychádzania či donášku raňajok na izbu. All inclusive pobyt a ešte aj pracovať mu dovolia. Za špeciálnych podmienok, ale to sem teraz radšej nepleťme.
Vráťme sa na začiatok. Do dňa, keď Pozitívnemu oznámili, že odteraz ho budú nazývať Pozitívny a Blízky kontakt sa len mlčky prizeral, do akej mláky to zas stúpil. „Zostaňte v izbe. Nevychádzajte! Nerozprávajte sa! Pozitívneho prevezieme do iného karanténneho hotela, Blízky kontakt musí ísť z kontaminovanej izby preč,” zneli inštrukcie hotelovej recepcie vo voľnom preklade. A tak čakali. Zrazu zazvonil telefón: „Poslali sme vám raňajky.”
Pozitívny s Blízkym kontaktom otvorili dvere a zdola na nich kukal asi 150 centimetrov vysoký čašník – robot. Poďakovali sa mu za raňajky a robot si šiel ďalej robiť svoju robotu. Nie, tu to nekončí.
Ak ste niekedy videli moju obľúbenú animovanú rozprávku Monsters a.s., spomeňte si na scénu, keď jedna z príšer so sebou z detskej izby priniesla detskú, podotýkam kontaminovanú, ponožku. Odrazu do továrne nabehla tajná služba v skafandroch, ktorá zabránila kontaminácii nebezpečným predmetom. Ak ste to nevideli, tak odporúčam. Životy Pozitívneho a Blízkeho kontaktu sa tejto scéne momentálne dosť podobajú.
Prišiel čas rozlúčky. Pred dverami stáli dvaja ľudia v skafandroch. Jeden z nich mal v ruke dezinfekčný postrek. Pozitívny zobral do rúk svoje dva kontaminované kufre, zakýval Blízkemu kontaktu a kráčal za jedným z pánov v skafandroch. Ten druhý kráčal za ním a postrekoval všetko, na čo sa Pozitívny pozrel.
Od výťahu po koniec lobby personál vytvoril koridor a mávaním odprevádzal Pozitívneho do sanitky. Áno, dobre čítate. Pred hotelom čakala sanitka. Majáky pripravené, stačí nastúpiť. Pozitívny napratal do záchranného vozidla svoje dva kufre, dvere sa zatvorili, siréna rozozvučala a sanitka sa pohla. Ak vám poviem, že uháňala Pekingom na červenú, tak mi neuveríte. Ale ona naozaj uháňala Pekingom na červenú.
Keď sme už spomínali kontamináciu – dnes náš tím chcel poslať Pozitívnemu balíček. Odpoveď? „Nie, je to kontaminované.” Premýšľam, či ho nepremenujem na Kontaminovaný. :)
Dnešný príbeh je na konci. Sme presvedčení, že do konca Misie Peking nás čaká ešte množstvo zážitkov, no zároveň takto nahlas vyslovujeme naše skromné želanie, aby boli už len radostné. Držte nám palce.
A držte palce aj hlavným hrdinom dnešného príbehu. Pozitívnemu, aby ho tie vytúžené dva negatívne testy po sebe nenechali dlho čakať a Blízkemu kontaktu, aby svojich 10 000 krokov za deň spravil už po siedmich negatívnych dňoch.
