Chodí k nemu Tatar aj draftové nádeje. Ak chceme v NHL viac Slovákov, musíme vyplniť medzeru v tréningu zručností, myslí si Kroni Musliu
V tohtoročnom drafte si tímy NHL vybrali zo Slovákov len Samuela Kňažka a Martina Chromiaka. Dlhodobo sa prejavuje výkonnostná medzera medzi našimi mladými hokejistami a ich rovesníkmi zo zámoria či severských krajín. Zmeniť by to na našom území mohol ešte stále nie veľmi známy tréning zručností. U slovenského „skills coacha” Kroniho Musliu si podávajú kľučku hviezdy zo zámoria aj mladé talenty. A zrejme nie je náhoda, že aj oba slovenské draftové výbery sa cez leto pripravovali práve pod jeho vedením.
Kroni Musliu (1998) je bývalý mládežnícky reprezentant Slovenska v ľadovom hokeji. Svoju hráčsku kariéru ukončil v mladom veku a vybral sa cestou „skills coacha“ – trénera zručností. Spolupracuje na príprave hokejistiek zo Športového klubu polície, juniorských hráčov Slovana Bratislava a letnú prípravu u neho absolvovali aj Tomáš Tatar, Martin Fehérváry či Michal Čajkovský. Okrem toho založil aj rozvojový program s názvom Kroni Hockey.
Ešte stále ste vo veku, v ktorom by ste mohli hrať hokej aktívne. Čo vás priviedlo k tomu, že ste sa rozhodli pre dráhu trénera?
Mojím snom bolo hrať hokej na najvyššej úrovni. Do mojej hokejovej kariéry však prišlo zranenie, ktoré hokejovú cestu poslalo na malú odbočku. Vedel som, čo všetko musí prísť, aby som sa dostal do najlepších hokejových líg. Povedal som si ale, že chcem ísť inou cestou. Veľmi sa mi páčila práca súkromných „skills coachov”. V Kanade je konkurencia obrovská. Moje vzdelanie pokračuje na dennej báze, stále som s týmito ľuďmi v kontakte.
Ako sa z mladého hokejistu zrazu stane tréner zručností?
Jedného dňa som si zbalil hokejovú výstroj a kúpil letenku do Toronta. Počas svojich juniorských hokejových čias som tam už absolvoval letnú prípravu. Veľmi sa mi páčila práca odborníkov, s ktorými som tam ako hráč pracoval. Kontakty som si uchoval. Keď som tam prišiel, chodil som od štadiónu k štadiónu, ráno o šiestej som s „ľadármi” otváral štadión a večer ho s nimi zatváral. Išiel som tam s cieľom, že sa chcem niečo naučiť a priniesť „skills coaching” do Bratislavy.
Prečo hokejisti potrebujú okrem klasického tréningu aj tréning zručností v podobe, v akej ho realizujete vy?
Je to veľmi dôležité, pretože na tímovej úrovni nie je na individuálne zručnosti priestor. Všade vo svete je úplne bežné, že mladí hokejisti a ich rodičia vyhľadávajú trénerov zručností, s ktorými spolupracujú už v mladom veku na zlepšení korčuľovania, neskôr aj na zdokonaľovaní ostatných hokejových zručností.
Čo si majú mladí hokejisti, ktorí sa o takýto druh tréningu zaujímajú, predstaviť? Čomu konkrétne sa venuje tréner zručností?
Venujeme sa individuálnej činnosti hráča. Chceme zdokonaľovať prácu s hranami. Myslím tým korčule a ich nože. Dnešný tréning bol zameraný na to, aby sa ženy zo Športového klubu polície naučili pracovať v rôznych rýchlostiach. Aby nemali stále zaradenú napríklad 7 z 10 a vyššiu rýchlosť u nich neuvidíme.
Na prácu s týmto klubom ma oslovila pani Kožanová. Každý utorok sa tu s dievčatami stretávame a pracujeme na individuálnych herných činnostiach. Baby sú šikovné, musím ich pochváliť, treba však s nimi popracovať napríklad na streľbe.
Okrem prípravy ŠKP však spolupracujete aj s elitnými hokejistami so skúsenosťami z NHL...
Spolupracujem napríklad aj so Zdenom Cígerom a s dorastom v Slovane Bratislava. Mám za sebou aj prvú prípravu našich reprezentantov, ktorí pôsobia v zámorí a v top európskych ligách. Tomáš Tatar, Martin Fehérváry či Adam Ružička a Michal Ćajkovský. Chlapi sú profesionáli.
S Tomášom Tatarom na tréningu asi nerobíte tie isté veci ako s juniormi. Alebo áno? Je tréning pre hotových hráčov iný len v intenzite alebo sa venujete aj úplne iným veciam?
Je veľký rozdiel v tom, aký je koncept tréningu. Spolupráca s ŠKP bude trvať celý rok a stretávame sa každý týždeň. Proces trvá dlhšie. Ak sa rozprávame o chalanoch z NHL, je to práca na dva mesiace.
Máme to rozdelené. Chalani z Health Performance zastrešujú off-ice prípravu, ja zastrešujem prípravu na ľade, sme zodpovední za to, aby chalani odišli do zámoria pripravení.
Ako ste sa dostali k spolupráci s hokejistami zo zámoria?
Poznáme sa od detských čias. Vedeli, s kým spolupracujem a čo robím. S Martinom Fehérvárym som sa stretol aj keď mal zápas v Toronte. Oslovili ma, aby som im skúsil spraviť tréning, po ňom sme sa dohodli na predsezónnej príprave.
Poznajú niečo podobné aj zo svojich klubov v NHL?
Venujú sa tomu skôr v AHL. Predsa len tých 82 zápasov v NHL je náročných, program je nabitý a nie je toľko priestoru.
Existuje veľa premenných, ktoré súvisia s tým, že sa hokejista nedostane do NHL a ostane v AHL, prípadne sa vráti do Európy. Hrá tam nejakú úlohu aj to, že nemá zvládnuté práve zručnosti, ktorým sa venujete?
Určite áno. Mladí hokejisti z Ameriky a Kanady prichádzajú do NHL na veľmi vysokej úrovni. Ako som povedal, v NHL na to priestor počas sezóny nie je. Hráči z NHL majú na zdokonaľovanie svojich zručností, či sa už rozprávame o korčuľovaní, práci s hokejkou, či o streľbe, čas počas svojej letnej prípravy.
V AHL je na to viac priestoru. Ak ide draftovaný hráč na farmu do AHL, vie, na čom má pracovať, čo má zdokonaliť, aby sa dostal do NHL. Samozrejme, hrá v tom rolu obrovské množstvo ďalších faktorov. Hráč má byť však pripravený na šancu, ktorú dostane.
Čo hovoríte na nedávny draft do NHL? Aký je váš názor na to, že máme draftovaných len dvoch hráčov?
Nemyslím si, že je správne reagovať slovenskou mentalitou a teda pustiť sa do kritiky. Ak chceme produkovať zo Slovenska viac NHL hráčov, je nevyhnutné hľadať riešenia. Jedno z nich je práve „skills coaching”.
Myslím si, že extraligové kluby by mali zamestnať trénerov zručností, aby pracovali s mladými hokejistami už v skorom veku a aby ich učili správnym korčuliarskym návykom. Samozrejme, Samuelovi Kňažkovi a Martinovi Chromiakovi, s ktorými som mal možnosť v lete pracovať, gratulujem.
Existujú na Slovensku okrem vás nejakí iní tréneri podobného zamerania?
Sám seba snažím porovnávať s ľuďmi z Ameriky, Švédska a Ruska. Na Slovensku je veľká medzera. Chceme to však trochu zmeniť. Máme za sebou nejaké spolupráce s trénermi, prišli k nám do tréningového centra, strávili tu nejaký čas a vymenili sme si skúsenosti. Napríklad Erik Belušár z Košíc, ktorý spolupracuje s Tomášom Jurčom, Martinom Marinčinom či Christiánom Jarošom. Michal Danko chce niečo podobné vytvoriť v Banskej Bystrici.
Spomínali ste vlastné tréningové centrum. Čo v ňom môžu hokejisti nájsť?
Odštartovali sme prvý ročník nášho rozvojového (development) programu Kroni Hockey. Máme úzku skupinu hráčov, s ktorými pracujeme počas celej hokejovej sezóny. Každý týždeň sme na ľade, každý týždeň sme na suchu v našom off-ice tréningovom centre v Devínskej Novej Vsi. Zameriavame sa primárne na odstraňovanie nedostatkov v korčuľovaní, zlepšenie práce s hokejkou, zlepšenie streľby a podobne.
Máme natočený celý obsah tréningov, individuálne každého hráča. Potom na suchu analyzujeme konkrétne činnosti malých detí. Nemajú s tým žiadnu skúsenosť, samotní hráči sú prekvapení z toho, čo vidia. Je to pre nich možnosť, aby sami seba videli a ohodnotili. Vďaka tomu vedia, že som si to nevymyslel a zistia, na čom treba pracovať.
