V deň 60. výročia otvorenia OH v Tokiu v SOŠM prezentovali knihu o Gymnastke storočia Mariane Némethovej-Krajčírovej
Desiateho októbra 1964 slávnostne otvorili v Tokiu Hry XVIII. olympiády – vôbec prvé olympijské hry na ázijskom kontinente. Vo štvrtok od tejto chvíle uplynulo presne 60 rokov. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) a Slovenské olympijské a športové múzeum (SOŠM) využili toto jubileum na spomienkové stretnutie v múzeu, ktorého súčasťou bol aj „krst“ knihy Štefana Žilku „Keď nemohla chodiť, túžila lietať“ o najúspešnejšej slovenskej gymnastke 20. storočia Mariane Némethovej-Krajčírovej.
Prečo toto spojenie? Práve Marika totiž bola v Tokiu 1964 vo veku 16 rokov najmladšou členkou veľmi úspešnej výpravy ČSSR a prispela k zisku striebra gymnastického družstva.
Ozveny olympijského Tokia 1964
Vzhľadom na to, že OH 1964 boli v Tokiu a súťažila na nich výprava spoločného štátu Čechov a Slovákov, na stretnutí v priestoroch Slovenského olympijského a športového múzea sa zúčastnili aj veľvyslanec Japonska na Slovensku Jasuhiro Kawakami a český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák.
Česko zastupovali aj tri členky strieborného gymnastického družstva ČSSR z OH v Tokiu 1964 Adolfina Tačová, Jaroslava Šímová-Sedláčková a Jana Kubičková-Posnerová - tá pricestovala dokonca z Nemecka, kde žije od emigrácie v roku 1968. Chcela prísť aj ďalšia členka tímu Bohumila Řešátková-Řimnáčová, ale musela sa ospravedlniť pre ochorenie. Žiaľ, ďalšie dve členky tokijského družstva – kráľovná svetovej gymnastiky v rokoch 1964 - 1968 Věra Čáslavská a Hana Růžičková – už dlhšie nie sú medzi nami.
Prišli aj viacerí bývalí slovenskí gymnasti a gymnastky (napríklad aj úspešní čs. reprezentanti Jana Gajdošová či Martin Modlitba) a ďalšie športové osobnosti (medzi nimi aj hokejová legenda Jozef Golonka) a dokonca aj dve bývalé gymnastky z Talianska, kde Mariana Némethová-Krajčírová trénersky pôsobila dvadsať rokov. Prišli aj Marikina dcéra Marianna Bedenik s manželom, mladšia vnučka Lariska, aj švagor Michal Csiaki.
SOŠV reprezentoval generálny sekretár Jozef Liba, ktorý v príhovore vyzdvihol, že SOŠM je pravidelne dejiskom akcií mnohých športových subjektov.
.jpg?itok=gtuD7tRO)
Organizátorka stretnutia Zdenka Letenayová zo SOŠM v úvodnom slove v súvislosti s výročím OH 1964 pripomenula, že práve v tento deň sa v múzeu končí sprístupnenie výstavy o olympiádach v „štvorkových“ rokoch (Paríž 1924, Tokio 1964, Los Angeles 1984), ktorú následne presunú do Košíc. Po nej bude 15. októbra otvorená ďalšia tematická výstava Everest – tretí pól zeme.
Kurátorka zbierok múzea pripomenula, že OH v Tokiu boli výnimočné a dokonale organizovaná. Vojnou zničené Japonsko po 19 rokoch od skončenia vojny akoby vstalo z popola a pripravilo skvelé hry. Vyzdvihla, že boli veľmi úspešné nielen pre výpravu ČSSR (skončila deviata v medailovom rebríčku krajín) na čele s trojnásobnou gymnastickou šampiónkou Věrou Čáslavskou, ale aj pre Slovákov – z nich sa až trinásť podieľalo na zisku olympijských medailí!
Gymnastka storočia Mariana Némethová-Krajčírová
Hlavná pozornosť na stretnutí sa potom už sústredila na slovenskú Gymnastku storočia Marianu Némethovú-Krajčírovú. Marika sa v Tokiu 1964 stala druhou slovenskou gymnastkou s olympijskou medailou po Matylde Pálfyovej, členke strieborného družstva na OH 1936 v Berlíne – tá bola vôbec prvou ženou zo Slovenska s olympijským kovom.
Športovú kariéru rodáčky z Košíc (nar. 1. júna 1948), ktorá súťažila za Vinohrady BSP Bratislava, najprv priblížilo premietnutie jej videoprofilu z Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska. Trojnásobná olympionička bola členka strieborného družstva na OH 1964 aj 1968 (v Mexico City siahala na medailu aj v preskoku, v ktorom skončila štvrtá) a piateho na OH 1972, s družstvom majsterka sveta 1966 (v Dortmunde aj piata v preskoku a siedma vo viacboji) a bronzová z MS 1970, bronzová vo viacboji aj na bradlách na ME 1967 (v Amsterdame aj štvrtá v preskoku i v prostných a piata na kladine), držiteľka viacerých medailí z ďalších veľkých medzinárodných súťaží, absolútna majsterka ČSSR v roku 1970 a viacnásobná majsterka na náradiach.
Na Mariku si dojímavo zaspomínal čestný člen SOŠV Vladimír Miller, ktorý bol spolužiak jej o rok staršej sestry Dagmar (žiaľ, už zosnulej). V detstve bývali ich rodiny blízko sebe, chodili do rovnakej školy, s ďalšími chlapcami ich aj ďalšiu gymnastickú kamarátku z rovnakého domu viackrát boli od otcov vypýtať von, takže už bezmála sedemdesiat rokov sú spolupútnici. Zaspomínal si, akou veľkou udalosťou bolo, keď sa ako šestnásťročná vrátila z Tokia ako olympijská medailistka a ako potom obdivoval jej ďalšie úspechy. „Marika, klobúk dolu pred tým, čo si dokázala!,“ zakončil.
Autor Štefan Žilka: Jej športový aj životný príbeh je neopakovateľný
Knihu „Keď nemohla chodiť, túžila lietať“ v rámci edície Športové legendy vydal Július Šefčík (vydavateľstvo SportLegal). Vyzdvihol, že je to už 23. kniha z tejto edície. Vydanie všetkých kníh podporilo Národné športové centrum, v posledných rokoch sa pridal Slovenský olympijský a športový výbor, ktorý je partnerom tejto edície. Vydanie knihy o Mariane Némethovej-Krajčírovej finančne podporili aj Slovenská gymnastická federácia a individuálne aj známy gymnastický tréner a funkcionár Dušan Bohňa.
Autorom knihy je dlhoročný športový novinár Štefan Žilka, pre ktorého to bol knižný debut. Prezradil, že ho s touto ponukou oslovili dvaja veľmi dobrí dlhoroční priatelia ešte zo študentských čias - Zdenka Letenayová zo SOŠM a Ľubomír Souček zo SOŠV. Obaja mu pri práci aj veľmi pomohli.
S Marikou autor knihy od decembra 2023 až do septembra 2024 absolvoval niekoľko zvyčajne päťhodinových debát. „Je veľmi dobrá rozprávačka s darom reči, problém bol všetko jej rozprávanie zachytiť. Pri našich debatách sa postupne čoraz viac otvárala a bola čoraz úprimnejšia. Považoval som za krivdu, že kniha o nej nevyšla už dávno. Jej športový aj životný príbeh je neopakovateľný,“ povedal Štefan Žilka v emotívnom príhovore.
Samotný „krst“ knihy „Keď nemohla chodiť, túžila lietať“, obstarala jej hrdinka Mariana Krajčírová-Némethová spolu s ďalšími tromi členkami strieborného gymnastického družstva z OH 1964 v Tokiu Janou Kubičkovou-Posnerovou, Jaroslavou Šímovou-Sedláčkovou a Adolfinou Tačovou. Všetky štyri knižky uviedli do života poklepaním striebornými medailami. Moderátorka Zdenka Letenayová prezradila, že len medaila Tačovej je originálna. Pôvodne dostalo celé tokijské družstvo len jednu medailu. Neskôr síce Japonci vraj poslali medaily pre všetky členky, ale väčšina z nich sa akosi „stratila“. Až po 53 rokoch dostali gymnastky ich verné repliky, ktoré dal vyrobiť Český olympijský výbor.
Mariana Némethová-Krajčírová odkryla v knihe aj svoju trinástu komnatu
Mariana Krajčírová-Némethová si zobrala slovo na záver celého stretnutia. Na úvod povedala, že ju mrzí, že naň za zdravotných dôvodov nemohla prísť jej dávna trénerka Viera Halmová-Mehešová (ďalšími boli Milada Nedavašková a predovšetkým Ján Čížik, ktorý ju priviedol k všetkým medzinárodným úspechom).
„Pre mňa je toto veľmi výnimočný deň. Pri príprave knihy som si pospomínala na množstvo vecí z môjho života. Život prináša vrcholy aj pády, takže neboli všetky len pekné. V knihe som sa odkryla a ukázala som aj moju trinástu komnatu. Od narodenia, keď som bola skoro mŕtva, som začala bojovať – a bojujem dodnes. Gymnastika mi ukázala správnu cestu životom,“ povedala s dojatím.
Legendárna gymnastka na záver pripomenula, že práve v SOŠM pôsobí cez víkendy ako lektorka. „Takže ak som niekedy cez víkend zavítate, je možné, že práve ja vás budem sprevádzať,“ zakončila.
Knihu „Keď nemohla chodiť, túžila lietať“ si vo formáte PDF môžete stiahnuť TU:
