Vedúci výpravy slovenských vodných slalomárov na medzinárodných podujatiach Lukáš Giertl sa podieľal na zisku všetkých štyroch miesteniek pre Slovensko na nadchádzajúcich olympijských hrách v Tokiu. Nedávno sa naši vodní slalomári vrátili so ziskom dvoch zlatých a jednej striebornej medaily z majstrovstiev Európy v talianskej Ivrei, kde sa rozhodlo aj o nominácii na najväčší športový sviatok tohto roku. Slováci sa v japonskej metropole pod Giertlovým vedením predstavia v zložení Monika Škáchová (C1 – ženy), Matej Beňuš (C1 – muži), Eliška Mintálová (K1 – ženy) a Jakub Grigar (K1 – muži). Viac sa o Lukášovi Giertlovi i o slovenskom vodnom slalome dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Lukáš Giertl sa narodil 28. septembra 1986 vo Zvolene. S vodným slalomom začal vďaka otcovi, ktorý bol kajakár. Postupne sa prepracoval aj do mládežníckych reprezentácií. Následne sa začal venovať štúdiu na Bankovom inštitúte v Prahe. Na vodný slalom však nezanevrel a začal trénovať deti v Liptovskom Mikuláša spolu so Stanislavom Gejdošom. Potom prešiel k slovenskej juniorskej reprezentácii. Pôsobil aj v zahraničí, keď si vyskúšal angažmány v Číne, na Taiwane i vo Veľkej Británii. Počas uplynulých štyroch rokov sa ako vedúci výpravy okrem iných výrazných úspechov podieľal aj na zisku miesteniek pre všetky štyri slovenské lode na OH v Tokiu. Giertl zastáva taktiež funkciu športového riaditeľa sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky.

Aká bola vaša cesta k vodnému slalomu?

K športu som sa dostal vďaka môjmu otcovi, ktorý bol tiež kajakár. Prirodzene ma k nemu priviedol.

Vynárajú sa vám pozitívne spomienky na vašu aktívnu činnosť?

Pôsobil som vo vodnom slalome ako športovec v mládežníckych kategóriách. Štartoval som aj v reprezentácii do 23 rokov. Potom som sa rozhodoval, či pokračovať v kariére, alebo študovať. Zvíťazilo štúdium.

V tom čase ste sa rozhodli stať trénerom?

Dá sa povedať, že áno. Najskôr som začal trénovať detičky v Liptovskom Mikuláši so Stanom Gejdošom, ktorý momentálne pripravuje Jakuba Grigara a Alexandra Slafkovského. Potom som prešiel k slovenským juniorom a neskôr som pôsobil v cudzine.

Vašu trénerskú púť v zahraničí ste začínali v Číne. Ako sa vám pôsobilo v relatívne exotickej pracovnej destinácii?

Náhodou som sa v roku 2012 stretol s Milanom Kubáňom, ktorý pracuje ako tréner japonskej reprezentácie. Ten mi spomenul, že existuje možnosť trénovať v Číne. Musel som sa rozhodnúť vo veľmi krátkom čase. Nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem. Považujem to za jedno z najlepších rozhodnutí v mojej profesionálnej kariére, pretože život v Číne je trošku iný ako u nás v Európe. Celkove majú rozdielne priority aj v športe. Povedal by som, že národné záujmy stavajú vyššie ako ktorékoľvek iné. Pôsobil som tam skoro rok. Pripravoval som športovcov z provincie Chu-pej na Všečínske hry, ktoré si u nich veľmi vážia. Mal som česť pôsobiť aj ako šéftréner čínskej reprezentácie, s ktorou sme absolvovali preteky Svetového pohára.

Pokračovali ste rovno na Taiwan a potom do Veľkej Británie?

Po návrate z Číny ma oslovili práve z Taiwanu, kde som začal trénovať v januári 2014. Tam som mal na starosti vodnoslalomársku reprezentáciu. Odtiaľ som odišiel už v máji toho roku do Škótska, v ktorom hľadali trénera pre mládežnícku reprezentáciu. Uspel som na pohovore a strávil som tam približne tri roky. Po dvoch rokoch ma na základe dosiahnutých výsledkov oslovila britská kanoistická asociácia, či by som mal záujem byť reprezentačný kouč juniorov. Samozrejme, ma to veľmi potešilo a ponuku som prijal. Absolvoval som s juniorskou reprezentáciou viaceré medzinárodné podujatia.

Akým spôsobom ste sa pracovne vrátili naspäť na Slovensko?

Dozvedel som sa, že na Slovensku sa realizuje výberové konanie na pozíciu športového riaditeľa sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Povedal som si, že to skúsim. Podarilo sa mi uspieť a už štvrtý rok pracujem v tejto úlohe. Som rád, že som opäť doma.

Vyzdvihli by ste niektorý z úspechov v úlohe trénera či vedúceho výpravy?

Vážim si každú jednu spoluprácu s ľuďmi na úrovni, ktorý chcú zveľaďovať šport. Nezameriavam sa konkrétne na výsledky, ale skôr na to, ako funguje celý systém. Rovnako je to o tom, ako dokážu ľudia spoločne pracovať. Nejde len o výsledok práce jedného človeka, ale podieľajú sa na tom viacerí profesionáli. Jednou z najväčších hodnôt sú skúsenosti, ktoré môžete získať a využiť ich v prospech športu i v osobnom živote. Všetko úsilie smerujem k úspechom športovcov. Ide o to, aby mali kvalitné podmienky na prípravu. Vždy som chcel, aby sa mohli naplno sústrediť na svoj výkon. Je jedno, či som bol v Číne, na Taiwane, vo Veľkej Británii alebo na Slovensku. Keď športovci následne dosiahnu výsledok, určite to poteší.

Stanovili ste si profesionálne méty, ktoré by ste chceli dosiahnuť?

Ciele síce mám, avšak desať rokov dozadu by mi ani nenapadlo, že budem pôsobiť v takejto pozícii. Preto všetko beriem tak, ako to prichádza. Chcem dávať maximum do svojej práce. Určite, ako si stanovujú ciele športovci, tak som si ich vytýčil aj ja. Sú najvyššie, avšak nerád nahlas rozprávam o medailách. Blížia sa nám olympijské hry. Verím, že naši športovci sa pripravia čo najlepšie a budeme sa tešiť z ich výsledkov.

Ako funguje spolupráca s realizačným tímom i športovcami v slovenskom vodnom slalome?

Sme zvláštny národ, nemyslím to však negatívne. Máme systém postavený viac na individualizácii. V minulosti nám to prinášalo výsledky, ktoré boli aj v celosvetovom meradle výnimočné. Nosili sme  medaily z olympijských hier. Je zaujímavé sledovať nastavenie tímov vo svete aj v porovnaní s nami. Myslím si, že máme kvalitných športovcov i trénerov, ktorí sú zanietení pre svoju prácu. Vidím, že sa učia jeden od druhého a posúvajú sa dopredu. Chcú byť najlepší. V každom zväze alebo hnutí, v ktorom som pracoval aj vo svete, sa vyskytli taktiež určité problémy. Dá sa však na ich riešení pracovať.

Môžeme očakávať do budúcna, že mladí pretekári nadviažu na úspechy Martikána, Kaliskej, Hochschornerovcov či Beňuša?

Budúcnosť vidím reálne. Dúfam však, že bude pozitívna. Nemôžeme „zaspať na vavrínoch“. Nesmieme sa uspokojiť s tým, že máme jedného-dvoch športovcov, ktorí dosahujú výrazné výsledky. Treba systematicky pracovať od klubu, cez strediská talentovanej mládeže, juniorskú reprezentáciu až po najvyššiu úroveň. Celé to musí mať systém, ktorý niekam smeruje. Začína sa to však najmä v kluboch. Ak sú v nich športovci správne vedení, tak sa jednoduchšie adaptujú na profesionálny šport. Pri deťoch do 13 rokov je to v podstate hobby. Absolvujú tréning tri až päťkrát do týždňa. Malo by to byť formou hry a zábavy. Mali by však mať v príprave implementované prvky, vďaka ktorým im to uľahčí prechod do juniorského veku. V ňom už budú musieť znášať v príprave väčšie objemy.

Čo zdobí z vášho pohľadu slovenský vodný slalom, ktorý je našou „výkladnou skriňou“?

Pozitíva vidím v tom, čo som aj spomenul, že máme stále športovcov i trénerov, ktorí chcú tvrdo pracovať. Idú za svojím cieľom. Chcú nadviazať na výsledky staršej generácie, ktorá dosahovala skvelé výsledky. To je kľúč k úspechu.

Badáte aj priestor na zlepšenie v slovenskej kanoistike?

Popracovať by sa dalo na infraštruktúre, ktorú tento rok, chvalabohu, zveľaďujeme. Prerábajú sa kanály v Čunove i v Liptovskom Mikuláši. Išlo o dve trate, ktoré vo svojej dobe patrili k najlepším na svete. Avšak ako čas plynul, tak sa začali stavať modernejšie kanály. Majú iný charakter vody. Aby sme mohli držať krok s celým svetom, potrebujeme udržiavať našu infraštruktúru na najvyššej úrovni. Musíme poskytovať našim skúseným i nádejným športovcom podmienky na to, aby sa mohli kvalitne pripravovať a nemuseli cestovať za prípravou do zahraničia.

Z majstrovstiev Európy v Ivrei si slovenský vodný slalom odniesol dve zlaté a jednu striebornú medailu, i miestenku v singlkanoe žien na OH v Tokiu. Ste s týmito výsledkami spokojný?

Naším hlavným cieľom bolo úspešne ukončiť boj o účasť na OH v Tokiu a získať miestenku v kategórii C1 žien, čo sa nám podarilo. Som veľmi rád, že budeme mať na olympijských hrách zastúpenie vo všetkých štyroch kategóriách. Takisto veľmi prekvapili dievčatá v hliadke 3xC1, ktoré si pripísali premiérový titul majsteriek Európy. Chalani v rovnakej disciplíne takisto „vybojovali“ zlato. Matej Beňuš v singlkanoe získal striebro. Sú to vynikajúce výsledky. Potešil aj Adam Gonšenica, ktorý skončil pri premiére na seniorskom podujatí v K1 ôsmy. V ostatných kategóriách nám chýbal kúsok šťastia. V K1 a C1 žien skončili tesne za finálovými bránami Eliška Mintálová, resp. Monika Škáchová. Tým, že išlo o kvalifikačné súboje, tam bol veľký tlak. V našom športe stačí maličká chyba a už sa nedá „bojovať“ o medaily. Jakub Grigar predviedol kvalitný výkon, no dva centimetre v semifinále rozhodli o udelení päťdesiatky, čo ho stálo finále. Celkove majstrovstvá Európy hodnotím pozitívne. Išlo o prvé preteky po dlhšej pauze v dôsledku pandémie nového koronavírusu. Mohli sme sa porovnať s európskou konkurenciou.

Aký program máte smerom k OH v Tokiu?

V prvom rade musíme dostať informáciu z Medzinárodnej kanoistickej federácie, kedy budeme môcť vycestovať do dejiska pretekov. Podľa toho musíme nastaviť odchody aj príchod. Medzitým nás čakajú ešte dve zastávky pretekov Svetového pohára – v Prahe a v Markleebergu. Počas nadchádzajúceho víkendu sa uskutočnia v Liptovskom Mikuláši kvalifikačné preteky do reprezentačných výberov. V každej kategórii doplníme k olympijským lodiam po dvoch športovcoch, ktorí nás budú reprezentovať na pretekoch Svetového pohára a na septembrových majstrovstvách sveta na domácej vode v Čunove.

S akým cieľmi budete cestovať na OH v Tokiu?

Verím, že tam pôjdeme čo najlepšie pripravení a s pokorou. Ak budú športovci maximálne spokojní so svojimi výsledkami, tak som presvedčený, že sa budeme môcť spoločne tešiť z úspechov.

Čo pre vás celkove znamená pojem olympijské hry?

Myslím si, že pre každého športovca ide o najvyššiu métu kariéry. Každý tam chce uspieť. Ja takisto. Keď som bol mladý športovec, tak bolo mojím snom sa tam dostať. Je to synonymum vrcholu pre každého, kto dennodenne dáva maximum do športu. Rovnako ide o veľký športový sviatok. Uvidíme však, ako to bude vyzerať v Tokiu vzhľadom na aktuálnu situáciu. Pravdepodobne to bude ňou výrazne poznačené. Myslím si však, že Japonci spravia všetko pre to, aby to dopadlo dobre. Verím, že všetci slovenskí športovci potešia našich fanúšikov pri televíznych obrazovkách.

Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?

Hlavne sa treba športom baviť, aby ich to napĺňalo. Takisto by mali tvrdo pracovať, pretože nič nie je zadarmo.