Atlanta 1996

V roku 1996 sa v americkej Atlante uskutočnili tzv. Hry olympijskej storočnice, nasledujúce sto rokov po premiérových OH v Aténach 1896. Atlanta vo voľbách šokujúco uspela práve proti Aténam, ktorým svet priznával „sväté“ právo na tieto hry. OH v Atlante boli takisto ako v Los Angeles 1984 financované výhradne súkromným kapitálom. Komerčne sa skončili veľkým úspechom a boli obrovskou šou. Odohrávali sa na špičkových a neraz gigantických športoviskách. V metropole štátu Georgia sa predalo dovedna 8 610 984 vstupeniek, čo bolo veľmi výrazné prekonanie dovtedajšieho maxima (5 798 000 vstupeniek) z OH 1984. Počet účastníkov prvý raz prekročil číslo desaťtisíc (10 320) a počet výprav národných olympijských výborov za štyri roky narástol o štvrťstovku. Do olympijského programu pribudol softbal. V rámci existujúcich odvetví mali premiéru plážový volejbal, horská cyklistika a ženský futbal. Napriek zmieneným pozitívam organizácia v Atlante často nebola na patričnej úrovni. Neraz tam vôbec nezvládali dopravné problémy a šokovalo aj opakované zlyhávanie informačného systému. Hosťom z celého sveta sa nepáčil ani americký šovinizmus a prehnaný nacionalizmus. Hry negatívne poznačil aj výbuch bomby počas rockového koncertu v Olympijskom storočnicovom parku, ktorý si vyžiadal dve obete. V domácom prostredí jasne dominovali Američania, aj keď celkove získali menej medailí ako v Barcelone. Vyťažili z toho, že športová sila Ruska sa len čiastočne mohla vyrovnať niekdajšej sile ZSSR či SNŠ. Z americkej výpravy vzišla aj medailovo najúspešnejšia účastníčka OH 1996, štvornásobná plavecká šampiónka Amy Van Dykenová. V bazéne ju však zatienila Írka Michelle DeBruinová-Smithová, ktorá nečakane vyhrala tri individuálne disciplíny. Najväčším hrdinom OH 1996 bol atlét USA Michael Johnson, ktorý výnimočným spôsobom dominoval v behoch na 200 m (jeho svetový rekord „prežil“ 12 rokov) i 400 m. Túto kombináciu tratí vyhral ako prvý muž na OH vôbec. Ďalší fenomenálny americký atlét Carl Lewis vyhral štvrtý raz v jednom slede v skoku do diaľky. Celkove deväťnásobný olympijský šampión sa stal len tretím športovcom v histórii, ktorý zvíťazil v individuálnej disciplíne na štyroch OH za sebou. Historický rekord utvoril rakúsky jachtár Hubert Raudaschl, ktorý štartoval na OH už deviaty raz! Na OH 1996 mali svoju premiéru pod piatimi kruhmi profesionálni cyklisti. V časovke vyhral najslávnejší z nich – Španiel Miguel Indurain. Slovenská republika sa v Atlante prvý raz predstavila na OH samostatne. Medzi 71 športovcami najviac vynikol len 17-ročný gymnazista z Liptovského Mikuláša Michal Martikán, ktorý 27. júla vo vodnoslalomárskom areáli v Ocoee triumfoval v C1. Striebro do zbierky slovenskej výpravy pridal ďalší kanoista, ale na hladkej vode – rodák z Piešťan Slavomír Kňazovický na 500 m trati. Tretiu medailu, bronzovú (ale časovo prvú), získal strelec z Košíc Jozef Gönci v ľubovoľnej malokalibrovke 60.