Rodák z Košíc, ktorý od 12 rokov žil v Budapešti. Na OH 1912 v Štokholme ako reprezentant Uhorska získal zlatú medailu v streľbe z vojenskej pušky na 300 m. Po prvej svetovej vojne reprezentoval Maďarsko.

Jeden z iba dvoch slovenských olympijských víťazov v kolektívnom športe. Na OH 1980 v Moskve, kde triumfovali futbalisti ČSSR, mal životnú formu. V bránke nastúpil na všetkých 6 zápasov olympijského turnaja a za 540 minút dostal jediný gól.

Jeden z iba dvoch slovenských olympijských víťazov v kolektívnom športe. Na OH 1980 v Moskve, kde triumfovali futbalisti ČSSR, si zahral v 4 zo 6 zápasoch. Najlepší výkon podal v semifinále proti Juhoslávii.

Rodák z Kubry (dnes časť Trenčína) v roku 1946 získal v boxerskej kategórii do 51 kg zlato na Všeslovanských majstrovstvách v Prahe a na OH 1952 v Helsinkách 1952 sa stal olympijským víťazom do 57 kg. Po skončení kariéry bol úspešný tréner.

Rodičia rodáka z Budapešti pochádzali zo Slovenska, kam on prišiel v roku 1946 v rámci povojnovej repatriácie. Ako reprezentant ČSR sa mimoriadne technický boxer v Londýne 1948 stal olympijským víťazom do 67 kg. Navyše získal zlato aj bronz na majstrovstvách Európy.

Historicky prvý slovenský olympijský víťaz v atletike, na OH 1988 v Soule triumfoval v chôdzi na 20 km. V rovnakej disciplíne bol 2x druhý na MS, 1x prvý a 1x druhý na ME, 1x vyhral Svetový pohár, utvoril aj svetový rekord. Na 5 km trati bol 2x halový majster Európy, 2x ho vyhlásili za najúspešnejšieho športovca ČSSR.

Charizmatický hokejový útočník po zisku bronzu na ZOH 1964 v Innsbrucku ako kapitán priviedol tím ČSSR na ZOH 1968 v Grenobli k striebru. Na majstrovstvách sveta získal spolu 7 medailí (0-4-3), 1x bol najproduktívnejší hráč MS a 2x ho vybrali do all stars tímu. Po skončení kariéry bol úspešný tréner.

Dlhoročný neodmysliteľný „háčik“ štvorkajaka, s ktorým na 1000 m trati získal dve medaily na OH – striebro v Pekingu 2008 a bronz v Aténach 2004. Okrem toho držiteľ 11 medailí z majstrovstiev sveta (6x zlato) a 13 medailí z majstrovstiev Európy (10x zlato) v K4.

Patril medzi najvšestrannejších útočníkov vo svetovom hokeji a v reprezentácii s Rusnákom s V. Lukáčom utvoril jednu z najlepších útočných formácií. Na ZOH 1984 v Sarajeve získal striebro, na ZOH 1992 v Albertville bronz, 1x bol majster sveta (1985).

So štvorkajakom na 1000 m získal dve medaily na OH – striebro v Pekingu 2008 a bronz v Aténach 2004. Okrem toho je držiteľ 14 medailí z majstrovstiev sveta (8x zlato) a 16 medailí z majstrovstiev Európy (11x zlato) v K4, resp. v K2.

Ako člen osádky štvorkajaka sa podieľal na zisku striebra na OH 2016 a bronzu na OH 2020, hoci v období medzi tým podstúpil operácie ramien. Ešte nemal dvadsať rokov, keď sa v Miláne 2015 stal so štvorkajakom majstrom sveta.

Najlepší slovenský volejbalista 20. storočia patril k svetovým hviezdam tohto športu. Pri olympijskej premiére volejbalu v Tokiu 1964 bol v striebornom tím ČSSR, potom na OH 1968 v Mexico City v bronzovom. Dvakrát bol majstrom sveta (1956, 1966), raz majstrom Európy (1958), z MS mal spolu 4 medaily, z ME dve.