O pamätníku

Národný pamätník olympionikov predstavuje dlhoročné úsilie Slovenského olympijského výboru o zriadenie symbolického pietneho miesta, na ktorom si ľudia môžu uctiť pamiatku vynikajúcich športovcov – olympionikov. Pamätník je venovaný všetkým olympionikom zo Slovenska, ale na tabuľkách na ňom sú uvedené mená zosnulých olympijských medailistov. Základný kameň Národného pamätník olympionikov na Národnom cintoríne v Martine položili 6. novembra 2013 a slávnostne odhalili 16. októbra 2014.

Výstavba Národného pamätníka olympionikov bola realizovaná z iniciatívy Slovenského olympijského výboru v spolupráci s mestom Martin. Technickú realizáciu návrhu architekta Mojmíra Vychodila, ktorý vyhral súťaž SOV na dizajn pamätníka, zabezpečila firma Kam-stav. Na výstavbu Národného pamätníka olympionikov vo verejnej zbierke prispeli viaceré právnické osoby ako aj jednotlivci. Štatút

Skryť

23.10.1869

Pôvod Vojtecha (Bélu) Zulawszkého na Slovensku, konkrétne v Trebišove, sa podarilo objaviť až pomerne nedávno. Začiatkom 20. storočia sa v záujme svojej šermiarskej kariéry presťahoval do Budapešti. Umrel vo veku 45 rokov v prvej svetovej vojne. Ako major rakúsko - uhorskej armády Zulawszky padol v bojoch pri Sarajeve.

24.04.1944

Brankár, špecialista na chytanie sedmičiek, zažiaril najmä v poslednom zápase československého tímu v semifinálovej skupine proti ZSSR. Už počas hráčskej kariéry sa Peter Pospíšil venoval fotografovaniu športu, neskôr profesionálne v týždenníku Štart a vo vlastnej agentúre Štartfoto. Víťazstvo v súťaži World Press Photo – získala jeho fotografia vzpierača Jána Nagy z Hier XXI. olympiády 1976 v Montreali.

07.07.1945 - 15.12.2012

Vincent Lafko spočiatku kombinoval hádzanú s basketbalom, potom sa však rozhodol pre menšiu loptu. V A-tíme ČSSR odohral počas kariéry okolo 50 zápasov. Ako tréner získal posledný federálny titul majstra Československa a následne viedol aj slovenskú mužskú hádzanársku reprezentáciu. 

11.03.1912

V silnom družstve vtedajšej ČSR patrila Pálfyová od roku 1935 medzi najlepšie pretekárky. Prvá Slovenka v histórii, ktorá sa tešila z titulu majsterky sveta. Po páde z koňa v Malých Brestovanoch tragicky zahynula vo veku len 32 rokov.

22.03.1884

Košický rodák Ľudovít Kmeťko bol učiteľ telocviku na reálnom gymnáziu v Košiciach, ale aj tréner gymnastov i ďalších športovcov. Spolu s bratom sa zišiel aj na olympijských hrách 1912 v Štokholme. V roku 1913 sa presťahoval do Budapešti, kde pracoval ako učiteľ telesnej výchovy na štátnom gymnáziu. 

21.09.1939 - 23.04.2018

Vrútocký rodák bol zakladateľ pozoruhodnej rodinnej futbalovej dynastie. Sám sa môže pochváliť striebornou olympijskou medailou. Spoľahlivý stredný obranca odohral v olympijskom výbere 17 zápasov a trikrát dostal príležitosť aj v A-tíme ČSSR. 

16.01.1934 - 05.03.2021

Kapitán strieborného družstva futbalistov ČSSR z OH v Tokiu 1964 spojil svoj futbalový život takmer výlučne so Slovanom Bratislava, odohral v československej lige 279 ligových zápasov, v rakúskej lige za Wacker Innsbruck 18, za československý A-tím 4 a za československý olympijský tím 20 zápasov. Na OH v Tokiu nastúpil vo všetkých šiestich dueloch a strelil jeden gól.

28.01.1940 - 15.07.2004

Urastený brankár pôvodom z Jaroviec František Schmucker stál na olympiáde v Tokiu v bránke v piatich zápasoch. Za olympijský výber celkove nastúpil 13-krát. V A-tíme ČSSR, kde bol v bránke dlhší čas jednotkou legendárny Viliam Schrojf a po ňom nemenej legendárny Ivo Viktor, dostal príležitosť len v dvoch zápasoch – je kuriózne, že ich delilo osem rokov.

24.05.1941 - 18.05.2024
06.02.1934

Defenzívny stredopoliar Štefan Matlák bol spoločne s kapitánom Urbanom zo slovenskej partie v tíme najstarší, v čase OH v Tokiu mal už 30 rokov. Jeho kariéra sa vtedy chýlila ku koncu. Svoj futbalový život spojil s Červenou hviezdou Bratislava. 

19.06.1871

Alojz Szokol (v oficiálnych olympijských výsledkoch figuruje pod menom Alajos Szokolyi) bol nielen prvý olympijský medailista pochádzajúci zo Slovenska. Ako jediný z našich rodákov štartoval vo farbách vtedajšieho Uhorska už na Hrách I. olympiády v Aténach 1896. Alojz Szokol pochádzal z Hronca.

17.03.1948

Rudolf Tajcnár prežil s výnimkou obdobia vojenčiny v Dukle/VSŽ Košice celú svoju domácu kariéru v bratislavskom Slovane. V roku 1976 ilegálne odišiel do Kanady, kariéru napokon ukončil vo Švajčiarsku. Túžil však za domovom, a tak sa na cudzí pas ešte za vlády komunistov ilegálne vrátil do Bratislavy. 

„Tento projekt je dôležitý z dvoch dôvodov. Po prvé – je to poďakovanie všetkým olympionikom za to, čo urobili pre Slovensko. A po druhé – je to inšpirácia súčasným a budúcim generáciám, že človek má rozvíjať svoj talent a potenciál a snažiť sa v športe alebo v čomkoľvek inom dosiahnuť maximum. Pretože bez toho sa spoločnosť rozvíjať nemôže.“

FRANTIŠEK CHMELÁR, čestný prezident SOŠV

Návšteva pamätníka

Pamätník olympionikov sa nachádza na Národnom cintoríne v Martine, v samom centre mesta na Sklabinskej ulici. Navštíviť ho môžete v nasledovných termínoch:

01.04. - 30.09.: 08:00 - 20:00
01.10. - 30.10.: 08:00 - 19:00
31.10. - 02.11.: 08:00 - 21:00
03.11. - 31.03.: 08:00 - 19:00

Navigovať k pamätníku

Exkluzívny partner
Generálni partneri
Hlavní partneri
Partneri
Partneri MOV
Mediálni partneri
Dodávatelia
Partneri Maison Slovaque