Londýn 2012
Londýn, metropola Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, sa v roku 2012 stal prvým trojnásobným hostiteľom olympijských hier v ich novovekej histórii. Premiérovo sa tam OH konali v roku 1908, potom znovu v roku 1948 a do tretice k Temži zavítali najlepší olympionici sveta až po dlhých 64 rokoch. Vo finále súboja o získanie OH 2012 Londýn tesne (54:50) tromfol favorizované francúzske hlavné mesto Paríž, pričom britskej metropole tesne pred voľbami pomohlo výdatné dvojdňové „lobovanie” predsedu vlády Tonyho Blaira priamo v singapurskom dejisku hlasovania členov MOV.
Po megalomanských hrách v Pekingu Londýn ponúkol síce tiež veľkolepé, ale predsa len menej okázalé – s výbornou organizáciou (vedenou niekdajším hviezdnym atlétom Sebastianom Coem), aj so skvelou atmosférou. Tú umocnilo jednak veľmi úspešné vystúpenie domácej výpravy, ktorá bola tretia najúspešnejšia a získala 29 najcennejších kovov (viac si Briti vybojovali predtým iba raz – v Londýne 1908), ale nepochybne aj fakt, že sa nenaplnila žiadna z množstva obáv z teroristického útoku. Naozaj originálny bol otvárací ceremoniál, v rámci ktorého si premiérovú filmovú úlohu „strihla“ britská kráľovná Alžbeta II., sprevádzaná Jamesom Bondom. Olympijský oheň po prvý raz v histórii OH nezapálil jednotlivec či dvojica, ale hneď sedmička mladých športovcov.
Vďaka OH sa v Londýne podarilo revitalizovať dlhodobo zanedbávanú a devastovanú obávanú časť mesta, v ktorej vedľa najväčšieho nákupného centra v Európe vyrástol parádny Olympijský park. Briti postavili len niekoľko nových športovísk, ďalšie boli iba dočasné. V značnej miere využili existujúce športové stánky. Zápolenia v znamení piatich kruhov prebiehali aj na dvoch vskutku ikonických a svetoznámych – tenisové vo Wimbledone a futbalové medailové súboje na Wembley.
V Londýne sa súťažilo o rekordných 302 medailových kolekcií. Bolo to neuveriteľné, ale už na tretích hrách v sérii sa ich najúspešnejším účastníkom stal americký plavec Michael Phelps. Vyplával si štyri zlaté a dve strieborné medaily a s historickou zbierkou 18 zlatých, 2 strieborné a 2 bronzové kovy si upevnil jednoznačné vedenie v rebríčku najúspešnejších olympionikov všetkých čias. Výborne mu sekundovala tímová plavecká kolegyňa Missy Franklinová so zbierkou 4-0-1. Američania z bazénov vydolovali až 18 zlatých medailí. Hlavne vďaka tomu sa presvedčivo vrátili na trón najúspešnejšej krajiny hier, z ktorého ich pred štyrmi rokmi zhodila Čína. Medaily si v britskej metropole vybojovali reprezentanti až 85 krajín. Dovedna súťažili olympionici až z 204 krajín. Po prvý raz v histórii bola v každej výprave aspoň jedna žena – teda aj vo výpravách konzervatívnych moslimských krajín. Ďalšou superhviezdou hier v Londýne popri plavcoch USA bol jamajský šprintér Usain Bolt, ktorý triumfami na 100, 200 m i v štafete na 4x100 m napodobnil svoj husársky kúsok z Pekingu. (Až podstatne neskôr o pekinské štafetové zlato prišiel vinou dodatočného pozitívneho nálezu ďalšieho člena víťaznej štafety Nestu Cartera.) Rovnako úspešná ako Bolt bola aj americká šprintérka Allyson Felixová. Len táto dvojica sa v rebríčku najúspešnejších jednotlivcov OH 2012 vklínila dopredu medzi plejádu plavcov.
Pre slovenskú výpravu s historicky najmenším počtom športovcov na OH v ére samostatnosti (súťažilo ich len 47, ešte o desať menej ako v Pekingu) znamenali londýnske hry výrazný ústup z pozícií. Po prvý raz od Atlanty 1996 si našinci nevybojovali ani jednu zlatú medailu. Najúspešnejšou členkou našej výpravy bola strelkyňa Zuzana Štefečeková, ktorá v trape obhájila striebro z Pekingu. Inak sme v Londýne žili „dobu bronzovú“.
Zhodne na treťom mieste skončili obhajcovia pekinských zlatých medailí vo vodnom slalome, singlkanoista Michal Martikán (ako prvý muž v histórii OH získal medailu v rovnakej individuálnej disciplína na piatich OH po sebe!) i deblkanoisti Peter a Pavol Hochschornerovci, ako aj ďalšia strelkyňa, skeetarka Danka Barteková. Martikán si takisto ako strelec Jozef Gӧnci (náš vlajkonosič na otváracom ceremoniáli) pripísal už piaty olympijský štart, čím sa na čele tabuľky slovenských rekordérov v počte účastí na hrách vyrovnali plavkyni Martine Moravcovej a trom našim zimným olympionikom. Vzpierač Martin Tešovič sa na olympiádu prebojoval tiež už po piaty raz – z toho štvrtý raz ako vzpierač (na ZOH 2010 bol ako bobista).
Okrem štyroch medailí si naši olympionici pôvodne pripísali ešte tri umiestenia v prvej šestke – na 6. mieste zhodne skončili kajakárka na divokej vode Jana Dukátová, kanoista na hladkej vode Ľubomír Hagara, aj jeho kolegovia zo štvorkajaka. S niekoľkoročným oneskorením sa však jedna Slovenka prebojovala postupne z pôvodnej ôsmej až na piatu priečku. Atlétku Luciu Klocovú, ktorá dobehla vo finále na 1500 m ôsma, totiž predstihli až tri atlétky, ktoré mali pri dotatočne analyzovaných testoch pozitívne nálezy a MOV ich neskôr diskvalifikoval.
Jedno výnimočné víťazstvo mimo športoviska si v Londýne pripísala strelkyňa Danka Barteková. Vyhrala voľby do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru, v ktorých hlasovali samotní olympionici z celého sveta. Na základe volebného úspechu mala byť následne na záver OH prijatá aj za členku samotného MOV. Lenže všetko sa skomplikovalo, pretože dvaja z 21 kandidátov porušili volebné predpisy, za čo ich MOV diskvalifikoval - oni sa však odvolali. Až keď s odvolaním neuspeli na Športovom arbitrážnom súde (CAS) v Lausanne, boli výsledky volieb oficiálne potvrdené. Následne v júli 2013 Danku Bartekovú prijali za najmladšiu členku MOV – ako ešte len druhého občana Slovenska v histórii po Vladimírovi Černušákovi.
