Peking 2008
Voľba čínskeho Pekingu za dejisko OH 2008 bola jednoznačná, ale zároveň kontroverzná. MOV z viacerých strán pred hlasovaním na zasadnutí v Moskve 2001 dostával výzvy, aby hlavnému mestu komunistickej Číny nezveril právo usporiadať taký veľký svetový sviatok, akým sú olympijské hry, pretože krajina je notorickým porušovateľom základných ľudských práv. Výsledky volieb však jasne vyjadrili vieru MOV, že Čína sa vďaka olympiáde môže zmeniť k lepšiemu. Nič na nej nezmenili ani výzvy na bojkotovanie hier, či početné útoky na Číňanmi megalomansky poňatú celosvetovú štafetu s olympijským ohňom. OH v Pekingu nebojkotoval ich ani jeden národný olympijský výbor a na ich slávnostnom otvorení sa zúčastnili aj najvyšší predstavitelia štátov, ktoré sa považujú za bašty demokracie. Prípravy OH v Pekingu sa odohrali v rozsahu, ktorý bol dovtedy nebývalý. Len na ekologické opatrenia išlo za sedem rokov neuveriteľných 12 miliárd dolárov! Ozdobou hier boli veľkolepé športoviská (najmä Olympijský štadión „Vtáčie hniezdo“ a Aquatické centrum „Vodná kocka“), i najkrajšia Olympijská dedina v histórii. Olympionici utvorili 43 svetových a 132 olympijských rekordov. Medailami sa mohlo pochváliť až 87 z 204 účastníckych krajín. Medailovo najúspešnejšia bola prvý raz v histórii Čína. Jej reprezentanti získali 51 zlatých medailí a ukončili dovtedajšiu dominanciu olympionikov USA. Americká výprava si vybojovala síce viac medailí (110 verzus 100), ale podstatne menej zlatých (36). Americký plavec Michael Phelps po veľmi nádejnom pokuse už v Aténach 2004 v Pekingu dokázal to, čo sa zdalo byť nemožné – prekonal fantastický kúsok svojho krajana Marka Spitza z Mníchova 1972. V superrýchlom bazéne si vyplával neuveriteľných osem zlatých medailí (päť z individuálnych disciplín), ktoré v siedmich prípadoch prizdobil svetovými rekordmi! S celkovým ziskom už 14 zlatých kovov sa stal najúspešnejším olympionikom všetkých čias. Ďalším gigantom hier bol jamajský šprintér Usain Bolt, ktorý nielenže získal zlato v behoch na 100, 200 m i v štafete na 4x100 m (to sa pred ním podarilo len trom Američanom), ale každý triumf umocnil fantastickým svetovým rekordom! Pre Slovensko bola pekinská olympiáda najúspešnejšia v histórii, hoci na OH vyslalo dovtedy najmenej – 57 športovcov. Slováci si vybojovali prvý raz až tri zlaté medaily. Všetky vylovili vo vodnoslalomárskom areáli v Šun-ťi. Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci už tretí raz v sérii zvíťazili v deblkanoe. Kajakárka Elena Kaliská obhájila triumf z Atén. A singlkanoista Michal Martikán získal už štvrtú medailu v sérii, po 12 rokoch znovu zlatú... Striebra si vybojovali strelkyňa Zuzana Štefečeková v trape, aj komárňanský štvorkajak v zložení Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček, Juraj Tarr. Bronzom v najťažšej hmotnostnej kategórii voľnoštýliarov ovenčili Davida Musuľbesa, ktorý ešte na OH 2000 triumfoval vo farbách Ruska. O deväť rokov neskôr však MOV na základe dodatočných rozborov pekinských vzoriek za doping diskvalifikoval pôvodného víťaza Uzbeka Tajmazova a Musuľbes postúpil na druhé miesto. Neskôr si prevzal striebornú medailu. Zlato s vodnopólovým tímom Maďarska znovu získal Komárňan Štefan Gergely.
